Ako to je možné? Nie, nepichla som si žiadnu povzbudivú látku. Takto som bola ponorená už do mnohých svetov...
Ponorená v Parížskom ráne som kráčala vedľa spisovateľa do známej kaviarne. Počula som jeho myšlienky aj napriek tomu, že ich nevyslovil nahlas. Cítila som jeho obavy, aj keď ich nedával najavo. Bola som s ním každý jeden krok. Presne, ako v knihe Záhir od Paula Coelho.
Mnohí to poznajú a do týchto svetov cestujú deň čo deň, plne si uvedomujúc svojho konania. Iní tam ráno zablúdia a ani sa nenazdajú, vystúpia až večer, keď hodiny na ich stole tikajú na polnoc. Ale sú aj tí, ktorí do týchto svetov nikdy nevstúpili a zrejme ani nevstúpia.
Sú to svety kníh. Je mi jedno, že možno zniem ako blázon. Keď do ruky beriem knihu, už zrazu nesedím v mojej izbe zabalená v deka so šálkou čaju. Už som tam, s nimi, po blízku hlavných postáv pozorujúc každý ich krok. Smejem sa s nimi, plačem s nimi, teším sa s nimi, keď sa ocitnú pred novým dobrodružstvom a uvažujem, keď im na um príde nejaká hodnotná myšlienka.
Precestovala som krásny Paríž, Hollywood, no zamierila som i do severnej Afriky ku faraónom. Taktiež som sa niekedy ponorila do minulosti tak hlbokej, že pre niektorých je skôr neskutočná ako minulá.
Taký je svet kníh.
Mnohí vidia knihy len ako nejaké diela, ktoré vyšli z rúk nejakého blázna. Tí ľudia nikdy nepochopia ich čaro, pretože si myslia, že im ľudia venujú pozornosť len z nudy. Radšej sa idú zahrať nejaké hry na počítač, akoby mali odhaliť ich tajomnosť skrytú v jednoduchosti. Tá skupinka ľudí ma však vôbec nezaujíma a nech si myslia čo chcú, pre mňa sú to len nerozumné hlavy. Veď predsa knihy! Knihy sú to najväčšie bohatstvo aké môžeme docieliť.
Občas nás zo zlých momentov dokáže vytrhnúť iba dobrá kniha. Keď sa niečo v našich životoch zomelie, je ťažké tomu nevenovať pozornosť a nemyslieť na to. No skúste do ruky vziať skutočne dobrú knihu. Do polhodiny ste na inom mieste a ani neviete, že máte nejaké problémy, pretože cítite vôňu levandule a ležíte na krásnej lúke posiatej kvetmi.
Sama ľutujem, že som čítať nezačala skôr, že som radšej robila iné veci, ktorým teraz nepripisujem zmysel. No na druhej strane som rada, že som čaro čítania objavila aspoň v tomto veku a nie niekedy ešte neskôr.
Ak sa ma niekto spýta na to, aký je môj obľúbený žáner, asi budem mlčať a rozmýšľať. Dá sa na to odpovedať? Niekedy mám chuť dozvedieť sa niečo nové a siahnem po odborných knižkách alebo po knižkách o alchýmii či iných duchovných cestách. Inokedy mám chuť objaviť nový svet, zažiť v mysli dobrodružstvo a tak siahnem po fantasy románe. Potom sú tu dni, keď potrebujem do môjho života vtlačiť hĺbku nejakej myšlienky. To už hrabem niekde v knihách od vytipovaných autorov, ktorí ma odvedú do sveta, v ktorom môžem premýšľať o živote, o zmysle života a o všetkom, čo sa deje okolo mňa. Zrejme som divná, pretože nemám obľúbený žáner. No možno sú divní iní, keď čítajú iba jeden druh kníh a ten druhý zanedbávajú.
Čaro kníh samozrejme nespočíva len v tom, že nás dokážu odniesť do iného sveta. Oni nás poznačia, aj keď z toho ich sveta vyjdeme. Naplnia nás novými myšlienkami a pozoruhodnými vecami, ktoré by sme na hodine biológie určite prepočuli, no vďaka knihám sme sa to naučili. Dokážu vniesť do nášho života niečo nové aj potom, čo ich odložíme späť na poličku v knižnici, odkiaľ sme ich vzali. Vedia, ako nás nabiť pozitívnou energiou, no vedia aj to, ako nás ponoriť do nostalgie.
Sú to jednoducho knihy. Nie len súbory mnohých strán. Tí, čo čítajú zaiste vedia, o čom hovorím. Pre nás sú knihy niečím viac, niečím posvätným, niečím, čoho sa nevzdáme ani keby na chleba nebolo.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
endlessdark
9. 8.augusta 2013 18:48
chválim blog !!!
2
Neskutočne úžasne píšeš! Toto si stvorila, keď si mala 17? Dievča, si obrovský talent!
Napíš svoj komentár