Jemne , lahodne. Pripomínalo mi to čarovný deň s vôňou lúčnych kvetov. Potom sa postuplne tony stočili a začal v mojej skladbe padať dážd.Pomaly jedna po druhej a strhol sa lejak. Tá sviežosť mi prenikla až do kostí. Ale, toto . Znelo to , ako chladná noc , ktorá sa tlačila pod kožu a dožadovala sa môjho tepla. Kradla mi ho priamo z tela. Nechala som to tak. V hlave som si premietala, tie úžasné chvíle s ním. Bolo to len pár dní.
Teda pätnásť. Ale za ten čas sme sa tak dobre spoznali. Mohla by som o ňom napísať knihu. Ale to , čo som videla .. Otriaslo to mnou. Bolo mi sním tak dobre , a toto. Nevedela som popísať ako som sa cítila. Asi , že som bola totálne zmätená.
Možno to vyzeralo úplne inak ako to je. Ale nedokázala som si predstaviť , že má táto vec aj druhú stranu mince. Posledné dni som cítila , že on ten môj múr okolo môjho pravého ja neprelieza. Sám múr mu pomaly uvoľňoval cestu do vnútra. Teraz som cítila ,že som si vystavala aj druhú vrstvu. Zatvrdila som sa. Bol to obranný reflex.
Dievča ako ja ho musí mať , inak každý kto jej ublíži rozdrví jej srdce , alebo jej ho vytrhne a zahrá si s ním fotbal. Bola to pre mňa dosť rana . Bol to prvý chalan , ktorý vyzeral , že ma má rád a nie len pre to , že by som mu občas poradila na písomkách.
Z mojich úvah ma vytrhlo slabé škrípanie dverí. Išla som ku dverám a pred nimi uvidela tácku. Boli na nej gumení medvedíkovia od Paula /Moja mama hovorí , že je v tom samá chémia a nechce mi ich dať , ale Paul ju vždy tak oblafne , že vždy v našom dome nejaký ten balíček skončí./
Dalej tam boa miska so zelenými a červenými lentilkami /tie mám najradšej, aj ked viem , že všetky chutia rovnako / a teplé kakao z ktorého ešte stúpala para.
Oni dvaja vždy vedia ako človeka povzbudiť, avšak , práve teraz si myslím , že to aj tak nepomôže.
Ráno som šla o pol hodinu skorej do školy , keby ma chcel zastaviť a niečo urobiť. Podla toho , ako som Sam našla pred dverami čakať na mňa , pochopila som , že mama jej volala a všetko spolu prebrali. Bez slova sa ku mne v chôdzi pridala a spolu sme išli do školy . Ona nič nevravela , ani ja. Sadla som si do lavice a ako obyčajne skúšala som neexistovať pre okolitý svet. Prišiel asi desať minút po nás.
ma vyhľadal očami a zdalo sa mi , že tá ofina je ešte dlhšia ako som si myslela. Pozeral na mňa a šiel priamou čiarou ku mne. JA som si , podla vopred pripraveného plánu nasadila slúchadlá a slnečné bríle a pozerala do okna.
Splnilo to svoj účinok. Zmenil smer cesty a sadol si na miesto. Ja neviem , či to vydržím.
A takto išla hodina za hodinou. Išiel za mnou , ked som šla na wc, ked sme išli do inej učebne a nasledoval každý môj pohyb. Bol mojim druhým tieňom.
Dokonca sa snažil zastaviť aj Sam . Tá síce nevedela , čo sa stalo, len ako sa to vyvinulo ,ale kruto ho odkopla. A nasadila taký krvilačný pohľad , až mi skoro krv stuhla v žilách.
Ked sa skončila posledná hodina , vedela som , že pôjde za nami a ked sa so Sam rozlúčime zastaví si ma. A z toho som mala najväčší strach. Preto som ešte počas poslednej hodiny napísala Sam lístok. /Uhýbací manéver/ podľa jej pohľadu som okamžite spozorovala , že súhlasí. Ani mi to nemusela zapísať. Klasicky , ako zazvonilo na koniec vyučovania sme išli do šatní , prezuli sme sa a šli sme k východu. Sam zvolala , akože nevie , že tam Adam za nami je „ hm... mali by sme ísť za Tobiasom.“ Nepochopila som .
Potom na mňa žmurkla. „ Asi hej“ namrzene som jej odpovedala. Išli sme hore schodiskom. Ako sme vyšli na poschodie , dali sme sa do zúrivého behu. Išli sme hádam každou uličkou. A počula som ako sa za nami zakráda. A potom zrazu prásk. Vrazili sme do dvoch štvrtákov. Ked som sa ako tak vyrovnala Zistil som , že je to Tobias so svojim , asi spolužiakom. „och , babi , za vami sme dnes chceli zájsť. Dnes ideme do toho diskobaru“ Sam sa rozžiarili oči. „A kde sa stretneme?“ Bolo vidieť , že Tobias sa zvláštne pozerá na Sam.
Ale ja som to nechala tak. „ No , vyzdvihneme vás. Ak teda nemáte nič proti“ ozval sa ten druhý . Tmavé vlasy , nakrátko ostrihané pôsobili dosť podivne aj s bledohnedými očami. Ale celkom pekný vysoký , ale zase dosť prešportovaný chalan. Už mu boli vydieť veľké svaly , čo sa mne osobne nepáči. Ked som si ho začala porovnávať s Adamom . Dospela som ku dvom šokujúcim zisteniam. Po prvé chalanov som s Adamom začala porovnávať a nikto sa mi nepáči....teda nikto nie je taký ako on. Ale to je logika.
„Nie . Bývame na Segnerovej , taký väčší dom s kombináciu hnedej a kávovej farby.“ Vychrlila som zo seba , ked som ho uvidela v uličke v ktorej sme sa nachádzali. Asi mi nebolo dobre rozumieť , ked som to tak vyhodila y úst , preto som to ešte spomalene zopakovala. Obaja sa na nás usmiali. „Smieme vás odprevadiť domov?“ Očkom som pozrela na Sam. Celá žiarila , čo by som to bola za kamošku , keby som nespravila čo by sama chcela. „Fajn.“ Bolo vidieť , že je v siedmom nebi. Ako sme tak išli smutne som konštatovala , že tu už nie je.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár