Až príliš dobre som ho poznala. Niekedy si želám aby to tak nebolo,aby som nevidela do jeho vnútra,aby som nepoznala jeho úsmev ktorý ma dnes tak raní. Chcela som všetko. Všetko sa zrazu ničím a mne ostalo len hľadieť na rozsypané gorálky. Môžem ich pozbierať a vytvoriť z nich nový, možno krajší klenot. No nikdy to nebude to, čo predtým.
Žialim. Možno z nostalgie, možno zo strachu a možno to je len sebaľútosť ktorej tak rada podlieham. No v každom prípade to nieje on. Jeho oči už niesu tým čo bývali alebo tým čim som chcela aby boli. Modelovala som si ho ako plastelinu na obraz ktorý dokažem milovať. Tým obrazom však nikdy nebol. Bol to fake ktorý som nakraslila tupými farbickami.
Dnes to vidím.
Ten obraz nikdy nemal hodnotu. Bola to len napodobenina niecoho krásneho. Vlastnoručne vytvorená modla.
Dnes ju zatváram do krabice s nápisom ZABUDNUTÉ
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
gracee
1. 8.augusta 2011 23:44
poznám.
Napíš svoj komentár