Ako som prežil 22.7 -> 23.7 (Jasná BikePark --> Nemocnica --> doma) Crash

Zdravím toto je skutočný príbeh ktorý sa naozaj stal.

Všetko to začalo 19.7.2007 keď mi šéf požičal bike na 4 dni (Demo 9 s Marzocchi 888RC) ešte predtým som sa s bratrancom dohodol že si pôjdeme zajazdiť do najväčšieho BikeParku na slovensku len sme ešte nevedeli čo sa stane ....

Je deň 20.7.2007 23:00 Prichádza bratranec ku mne domov obzerá bike usudzuje že sa na tom dá dosť šialene pojazdiť

Deň 21.7.2007 Celý deň trénujem na Jasnú domov prídem 21:00 hodím sa do sprchy potom ešte do krčmy na kofolku a domov . 00:00 Zaspávam

Deň 22.7.2007 7:00 Budíííííííííček . Natešený rozoberám bike aby sa vošiel do Fábky . Bratranec Balí desiatu , Babka chystá Dresy . 7:30 končne odmontujem Pevnú os a predné kolo a nakladám do auta , ešte bežím do spálne za otcom neh mi hodí aspoň dve kilka na Pitie .
8:00 Konečne vyrážame do Jasnej (Žilina --> Liptovský Mikuláš Jasná) Cesta prešla rýchlo (priemerná rýchlosť 160km/h) . Parkujeme rovno pod hotelom . Na Parkovisku sa pózersky hádžem do chráničov a dresu , montujem bike . Dávam si skúšobnú jazdu na parkovisku nastavujem Tlmič , Vidlu , Brzdy . 9:45 no konečne sme pripravený , frčíme hore bratranec si ešte požičiava bike (Specialized Big Hit 2 FSR) . 10:00 Kupujem lístky na lanovku 10:30 nám to prvý krát frčí hore prve je 10:12 čakáme a dole zatial schádzaju zjazdári z prvého kola a medzi nimi je aj Vlado (Môj budúci birmovný tatko) , Pixel , Pišta , Matúš , Tomáš , Marko . So všetkými sa pozdravíme a zatial sa dáme do radu na lanovku . 10:30 lanovka sa spúšťa , Nahadzujem bike na hák sadám a ku mne si ešte sadá dvojica českých turistov .... Vystupujem z lanovky hore ma už čaká bratranec . Dávame si krátku rozcvičku a už s a pripájame k parte čo sedí pri "horskej kaviarni" . 10:45 Rozbiehame to , ideme do červenej freeridovej trate .. Prvé kolo bolo nesmelé dával som len menšie skoky , druhá jazda 11:20 bola smelšia a pokúsil som sa aj o menši 60 stupňový transfer ktorí sa veľmi dobre vydaril . Na tretiu Jazdu som dával skoro všetko okrem pár metrového Step Upu
a 10 metrového GAPu . 12 : 30 dávame si menšiu pol hodinovú prestávku a dolaďujem bike aby som nedával na dopadoch dorazy 13:00 ideme piatu jazdu . Tento krát sme sa rozhodli pre ťažkú Čiernu zjazdovú trať . Je veľmi náročná , kamenistá a strmá . prvé skoky dávame , ďaľší 2x6 m GAP obchádzame , Moje brzdy možno horeli pri tomto brzdení . Ďalej je asi 40 CM jama s obchádzkou po koreňoch a za ňou bol asi metrový skok do proti svahu ja som to neriskoval a radšej som si vystúpil a obišiel po riti , bratranec to riskol bohužiaľ za skokom sa mu šmyklo na kameni a dopadol prilbou aj rukou a dosť mu ruka opuchla .... Cestou dole sme ešte niečo poskákali a pojazdili ....Bratranec stiahol dole rukavicu dal na ňu obvaz a povedal že už ďaľsie kolá nemôže ... Presvedčil som ho že či si nemôžem dať sám raz freeridku a on dovolil .... Kolo som prešiel celé a rýchlo zišiel dole . Bratranec povedal že už má ruku fit a môžme ísť Ďaľšie kolo lebo práve išla lanovka ...... Nemal som ani minútu oddych a už sme si to frčali dole .... Do rázcestia som išiel priemernou rýchlosťou 50km/h čo je na bike dosť vysoká rýchlosť a ešte pri zjazde . Zastavil som na Rázcestí medzi modrou a červenou traťou . Váhal som či ísť smelo alebo sa šetriť... Už som si veril že nespadnem a tak sa rozbieham na prvý skok .. Bratranec je ďaleko za mnou lebo som to rozmakal na cca 70km/h a to sa mi stalo osudným ... Odrážam sa Letím , prelietam dopad , dopadávam . Zrazu ticho , tma , celý život mi prebiehol pred očami . Zobudí ma facka od bratranca .... Ležím na trati celý rozbitý , mám stratu pamäti , neviem aký je deň ,bratranec mi oznámil že už zavolali horskú službu len vrtuľník nemá kde pristáť že volajú jeep . Bratranec nemal pre sebe mobil a tak mi život zachránil Pišta ktorý išiel tesne za nami . Zatial dochádzajú ďaľši jazdci Pixel , Vlado , Tomino , Marko , Matúš . Ležím bez vládne na zemi čakám na horskú službu . Konečne prichádza ... Nakladajú ma do Auta a rýchlo prevážajú do nemocice do Liptovského Mikuláša . Veľa si z toho nepamatam už skoro len z počutia.... dovezú ma hodia na lehátko a prevážajú na rontgen . Vďaka bohu nemám nič zlomené len horšia správa bola že mám možno krvácanie do mozgu a že mám Silný otras mozgu s možným následkom smrti , obrazeniny 2.stupna , Rozrazené ústa , modriny , strata pamati atď .. posielajú ma do izby ležať .. ja im hovorím klamstvo nech ma pustia domov že mi je dobre ... doktor odmieta tak si idem ľahnúť . Konečne prichádza bratranec celý ustarostený mi hovorí čo sa stalo . Ja neschopný slova len pozerám so slzami na krajíčku . Zničil som si Prilbu , chrániče a iné veci . Pýta sa ma čo mi má doniesť ja si prajem ovocie , pitie , čokoládu.... Všetko mi doniesol , oboznámil rodičov s mojím stavom ..mama nechcela uveriť čo sa mi stalo okamžite poprosila môjho krstného aby ju zaviezol do LM . Večer prichádza mama a pýta sa ma ... "Martinko vieš kto som??" Ja jej odpovedám "M-m-m-m-moja M-m-m-m-mam-ička" ona ma objala celeho napojeneho na pristrojoch .. potom ju lekári poslali do Privatu ísť lebo ja už mám spať...

23.7.2007 8:00 Prebúdzam sa na Lekárkin pokyn chcela mi zmerať tlak a vypojiť infúzie , ostala mi už len jedna infúzia potom ma zobrali na vozíčku ešte na jedno vyšetrenie..... Vyprosil som od doktora aby ma pustil aj keď som tam mal byť ešte týždeň . 16:00 Ocino prišiel pre mňa , pre mamu a krstnú mamu a odviezol nás domov kde som neskôr chytil 40tky horúčky neskôr to kleslo na neuveritelných 33 ... no proste Celé Prázdniny som mal fuč a to kôli jednému skoku .....


Dodnes ďakujem Bohu že som prežil a že žijem sice nie taký život ako pred tým ale žijem .... Ale jazdiť neprestanem nikdy ....

Za prečítanie tohto blogu Ďakujem a prajem Vám veľa štastia do životaa a vyvarujte sa takýmto chybám ...

A zapamatajte si .. Nieje dôležité ako rýchlo ideš ale ako ideš....

S pozdravom Martin Gabčík a.k.a Streetch

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu