Na pošte mali akurát po obedovej prestávke a tak tam boli menšie šóry. Nevadí, neponáhľam sa. Čuduj sa svete, za 3 - 4 minúty som bol na rade. Obálku som cez medzeru podal pani za okienkom a zdôraznil som, že ju chcem poslať 1. triedou. Pani obálku položila na váhu a oznámila mi sumu 80 centov. Položil som tam teda 80 centov, pani mi podala potvrdenie o úhrade a odišiel som preč. Po príchode domov som oznámil kamarátovi, že obálka je na ceste a že ju môže v utorok, najneskôr v stredu očakávať.
Bola streda, poobedie a zvoní mi telefón. Kamarát mi volá. Skľúčeným hlasom mi oznámil, že mu nič neprišlo. Hovorím si "piči". Povedal som mu teda, nech skúsi ísť na poštu a popýtať sa. Následne mi volal z pošty, že tam nič nevedia a že nič neprišlo. Pošta, kde bol on, mala hlavnú výhodu v tom, že sa tam zamestnanci z veľkej časti poznali aj s miestnymi ľuďmi. Teraz prišiel rad na mňa. Vydal som sa na svoju poštu, na oddelenie reklamácií. Hľadám - okienko číslo 10. Tak som teda blúdil a dostavil som sa k okienku číslo 10. Opísal som pani za okienkom svoju situáciu do podrobna a spýtal som sa, či sa nedá nejako zistiť, či je obálka ešte na pošte, alebo či už odišla. Jej odpoveď mi spôsobila to, že krvný tlak mi stúpol na 300/400 a prestal som na chvíľu rozmýšľať nad tým, že či sa budem vulgárne, alebo slušne vyjadrovať. Dodala, že môžem podať reklamáciu, ale že v takýchto prípadoch to je zbytočné. Načo mi teda niečo odporučila a zároveň neodporučila? Asi do budúcna. Nevadí. Bez slova som odišiel preč. Presne tak - ani som nepoďakoval a ani som nepozdravil. Mal som dôvod? Nemal.
Deň na to som volal vedúcej pošty. Opísal som celý príbeh stratenej obálky 1. triedy, opísal som svoj návrat na poštu, príchod na oddelenie reklamácií (pri telefonáte s ňou som vystupoval nanajvýš diplomaticky a slušne som sa vyjadroval). Nastalo hrobové ticho. 1, 2, 3... A spustila na mňa, že načo jej ja volám, že mám ísť na oddelenie reklamácií (tam som reku bol, ale dobre, nevadí!) a tam podať reklamáciu. Dobre teta, tak som teda zopakoval rozhovor z reklamácií. A rovno som sa spýtal, čo za špeditérov tam majú, keď takto kradnú (už veľakrát sa takéto niečo stalo, dokonca s cennými vecami). Na to mi odpovedala, že zamestnanci Slovenskej pošty nekradnú.
HA
HA
HA
Sme sa pobavili! Telefonát som do troch minút ukončil. Vďaka Bohu, že po ruke nebolo nič, čo by som mohol poškodiť. Či už na zemi, stene, alebo na sebe.
Volal som kamarátovi. Tento telefonát sa niesol v znamení slov ako piča, kurva, kokot, jebať, nasrať, rozjebať, vypáliť, podrezať, rozsekať, špiny, hajzli, špiny, suky, svine, neandrtálci a tak. Bol to pestrý telefonát. Deň bol o niekoľko bodov horší a nemal som náladu na nič. Nech žije Slovenská pošta, nech žije 1. trieda, nech žijú služby, nech žije Banánistan!
A na záver príbeh z minulosti - otec očakával balík. Cenný. Ale vlastne dvakrát. Prvý balík - tlakomer (ktorý by sa práve zišiel aj mne). Sú tomu síce 2 - 3 roky, ale čo myslíte? Za koľko dní ten balík prišiel? 3? 7? 12? Ale kdeže! On neprišiel vôbec - on sa skrátka stratil a pošta neviedla žiadnu evidenciu o tom, že by tam taký balík vôbec bol. Že skrátka nebolo nič také u nich ani len podané. Hej hej, vlastná rodina, ktorá ho posielala, by nám ešte klamala a posielala kópie falošných potvrdenie, prečo nie. Druhý prípad - album so známkami. Album prišiel. Asi po 3 mesiacoch od dňa podania. V katastrofálnom stave. Predstavte si zábery z druhej svetovej vojny. Drážďany, Berlín, Tokio a tak. No, teraz si predstavte taký album. Balík bol tak omlátený, až to bolo desné a smutné zároveň.
Čo z toho vyplýva? Že budem veci asi riešiť cez kuriéra, alebo cez niekoho, kto to má po ceste.
Blog
Komentuj
22 komentov k blogu
3
pracka Wehrmachtu? veru bez toho si neviem svoj den uz ani predstavit!
5
ide o ten pojebaný princíp, že idem niečo poslať a oni to doručia. A je jedno, čo by som posielal. Bola zabalená tak, že sa dalo sotva našmátrať, čo v tej obálke môže byť. Ak máš potrebu rýpať, že čo som posielal, tak si rýp inde. Tie veci nie sú najlacnejšie a som rád, že som neposielal originálnu, ktorá má aj štvornásobnú a viacnásobnú hodnotu.
6
zjavne si ma nepochopil, chapem ze ide o princip ale ved mu to posli po niekom a usetris za postovne a vec vybavena
7
ja viem že pošta je banda skurených pokokotencov.
ale musím poklepať všade aj sebe na čelo že mne sa ešte nestalo s nimi nič takéhoto. hoci som si istý že raz ma to neminie
no kvalita ich služieb a servisu 1bod z 10tich. Ten jeden majú za to že mne zatial až take problemy s balikmi nerobili
ale musím poklepať všade aj sebe na čelo že mne sa ešte nestalo s nimi nič takéhoto. hoci som si istý že raz ma to neminie
no kvalita ich služieb a servisu 1bod z 10tich. Ten jeden majú za to že mne zatial až take problemy s balikmi nerobili
8
ked chces nieco posielat tak DHL / UPS
na poste zasielky otvaraju a ak sa im obsah nepaci, tak to zalepia s paskou, ze zasielka bola poskodena a dorucia. Ak sa paci, tak sa zasielka proste strati. Holt usekat im ruky, ako v islamskych krajinach, aby sa naucili, ze kradnut sa nema
na poste zasielky otvaraju a ak sa im obsah nepaci, tak to zalepia s paskou, ze zasielka bola poskodena a dorucia. Ak sa paci, tak sa zasielka proste strati. Holt usekat im ruky, ako v islamskych krajinach, aby sa naucili, ze kradnut sa nema
9
veru su to spiny, tiez mi je doverne znamy (haha, vlastne neznamy) balik o ktorom nebola ziadna evidencia, zrazu prestal existovat akonahle sa dostal do ruk tym grazlom
10
ja zasadne vsetko posielam ako recorded delivery - do vlastnych ruk, kde sa vsetko vypise, dostanes taky listocek a si v klude. zaplatis za to trocha viac, ale aspon mas istotu ze sa to nestrati a ak ano mas hmatatelny dokaz ze si to poslal a mozes sa stazovat - vacsinou sa tieto veci najdu. nie raz mi to zachranilo kopu veci.
11
12
máš to riešiť tak že keď posielaš niečo cenné, tak si máš balík poistiť. a nevidím zmysel v chodení na reklamácie, rovno by som si zavolal vedúcu... Ja by som sa aj sťažoval, aj by som sa snažil hádať, ale keby mali taký prístup ako majú, asi by som ich tam pomlátil. Bez problémov, mlátil by som ich hlava nehlava...
13
stalo sa mi to asi 3x. Raz som posielala prsteň (nič extra cenné) kamarátke. Nedošlo jej to, stratilo sa to. Raz list. A raz knihu s čokoládou vo vnútri. Kniha došla, čokoláda nie A to sa fest pamätám, že som ju dávala do obálky Odvtedy sa vždy bojím niečo posielať.
15
@outsider len sa z toho psychicky nezrúť, aspoň má niekto záujem o vojenskú históriu a keď sa ti niečo nepáči, vypichni si oči
16
@outsider apropo, keď máš voči Wehrmachtu nejaké výhrady, sú to už čisto tvoje sračky. Asi vieš o tej armáde veľké hovno. Pekný deň ti prajem.
18
mne sa takéto niečo tiež raz stalo pravdepodobne vinou pošty som si objednávala také krásne tričko, prešlo čoci vyše mesiaca a stále nič tak som písala výrobcovi, čo s tým je ten povedal že všetky objednávky už boli odoslané a konkrétne tá moja tiež....tak som pekne šla na poštu kde sa vyriešil holý kok. a poslali ma tak akurát diplomaticky do riti
21
hm, v utorok alebo stredu som dala mame poslat balík, dúfam, že to nedopadne ako u teba..
a také isté prípady počúvam stále od známych, je to už choré ten systém
a také isté prípady počúvam stále od známych, je to už choré ten systém
Napíš svoj komentár
Okolo mesiaca som vybavovala perfektný darček,ktorý ma dosť stál a nakoniec som ho posielala 1. triedou Odvtedy ho nikto viac nevidel,aj keď som chodila ako idiot všade zisťovať, čo sa s tým dá robiť
Takže odteraz buď kuriér alebo brutálne vysoká poistka