Je babie leto,
slnko nás hladí
po šiji,
vietor veje
a my sa máme radi...
Predtým ešte pršalo,
boli dúhy
a teraz sú huby..
Nič nie je na stálo
len sila okamihu,
len zrnká piesku v otvorenej dlani,
len pravda očí na svitaní
len babí vietor
len ten vie to...
Kráčame
a na lúčnej ceste
poľných svetov
sú šípky
a sú aj trnky...
Z ich kvetov
chcem čaj
šípkový
trnkový
jesenne letný,
chcem piť s tebou.
Babie leto,
úzka cestička
a naše tiene
skláňajú sa na kamene,
hladia zem...
Je pekne. Viem.
Je pekne už len keď si na to spomeniem.
Babie leto,
plné vzletov,
šípok, vetra a slnka
pomaly odkráča do diaľok...
Babie leto sa v nás vtedy udialo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár