Videla som OBLAK, stál v pozore nad zatuchnutým kopcom. Ani sa nepohol, neplával oblohou ako iné mraky, len bez mihnutia stál... ON je už taký! Z vodných pár hrdý kráľ... Prišlo mi to celkom milé, že si OBLAK kráti chvíle hraním sa na kameň. Bol pevný, nehybný, plný vnútornej sily a krásne biely... Tri úskočné vtáky zrazu preleteli a OBLAKU ostali len diery... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj