Stál tam bez pohybu. Ruky zvieral v päsť tak silno až sa nechty zarývali do mäsa. Neprestal však. Dúfal, že táto bolesť ho privedie späť do reality. Preč z tohto sna. Veľmi zlého sna, cítil to. Aj keď chcel veriť v opak.
Nič sa nestalo.
Takže to nebol sen. Stále bol uprostred ničoho. Až na...
Stál zoči-voči svojmu najväčšiemu strachu, svojmu najvrúcnejšiemu želaniu. Zoči-voči jedinému dôvodu prečo urobil všetko to, čo urobil a tomu jedinému pre čo ešte žil.
Ty si tam len mlčky stála a hľadela na neho. Nevydržal to, nemohol, nedokázal sa ti dívať do očí. Odvrátil hlavu. Neukazoval emócie celé tie roky a neurobí to ani teraz.
Chcel sa rozbehnúť a objať ťa. Chcel si kľaknúť na kolená a prosiť ťa o odpustenie. Chcel ti povedať, že ťa miluje – že ťa vždy miloval. Chcel ti dať facku za to, čo si mu urobila a chcel ti vynadať za to, aká si bola hlúpa.
Neurobil to. Nič z toho.
Len privrel oči a snažil sa nemyslieť na všetku tú bolesť, na všetko to utrpenie, na všetko to, čo obetoval. V ten osudný deň stratil jediný kúsok šťastia, ktorý ho v tak pochmúrnom živote stretol. Ale získal niečo, čo musel chrániť. Kvôli láske k tebe aj keď ty si bola už dávno preč.
Všetci si mysleli, že si mŕtva. ON si to myslel.
Zrazu si bola späť. Stála si pred ním ako nevinnosť sama. Čo si si len myslela?
Prešli mesiace... dlhé roky. Ľudia sa zmenili. Všetci sa zmenili. On sa zmenil. A ty? Ty si sa zmenila tiež.
Vieš to a on... tiež to vie.
Obaja si to pamätáte. Počujete ten hrdelný smiech tak hlasný až sa zdal byť hysterickým.
A ten výkrik. Výkrik, ktorý vás bude vždy rozdeľovať a zároveň navždy spájať.
Opäť sa na teba pozrel. Tak veľmi to nechcel urobiť. Ale tak veľmi to túžil urobiť, potreboval to urobiť. Aj keby ho to malo stáť život... ak sa to dá nazývať životom.
Usmiala si sa. Len malý nepatrný úsmev, no on ho videl, spoznal ho. Tak veľmi mu chýbal.
Veci sa zmenili. Tak veľmi. Nikdy to nebude rovnaké a nemôže to byť ani podobné tomu predtým.
Vzal tvoju bledú ruku do svojej, ešte stále mierne roztrasenej dlane. Aj po toľkom čase tĺkli vaše srdcia v rovnakom rytme. Obaja ste to cítili.
Možno...
Možno by to predsa len mohlo byť lepšie ako vtedy.
Chcel tomu veriť... Veril v to.
Tak veľmi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alroune
6. 8.augusta 2012 21:01
paci sa mi pointa pekne
4
genialny clanok,perfektna myslienka...5 hviezdiciek je skutocne malo...
Napíš svoj komentár