No a teraz? Oči zmáčané slzami smerujú rovno do stropu, hlavou mi prúdia nekonečné predstavy a moje ústa nevytvoria súvislú vetu.
Nežijem, nie som tu pre nikoho, neexistuje nič. Iba on. On je teraz mojou jedinou myšlienkou. Prečo nemôžem byť teda s ním, prečo sa čas neúprosne vlečie, prečo moje srdce bije tak strašne rýchlo, keď ho len zazriem??? Prečo sa naše ruky na chvíľku spojili?...a rozdelili...
Moje trpiace srdce patrí len jemu a jeho srdce patrí jej.
Som blázon. Som zamilovaná. Kebyže mi toto niekto povie v tejto chvíli, tak sa mu pozriem do očí...
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
1
azel
12. 5.mája 2008 10:51
Rozmyslaj, dievca...
Napíš svoj komentár