Depresia

Rozmýšľam. Hľadám útočisko v posteli a v polohe pupkom ležmo...hlava zúfalo zaborená do vankúša je plná sprostých predstáv. Sú neznesiteľné. Pod vankúšom asi sto premočených vreckoviek.
Už prichádza prvá myšlienka. V tejto situácii mi môj mozog ani vhodnejšiu nemohol poslať.
-Auto odparkované na lesnej cestičke. Pre zarosené okná do ňho zvonka nikto nevidí. A tým v aute je to v tejto chvíli maximálne tristo...Nohavičky prehodené cez volant hovoria za všetko. V aute nuda asi nie je. Už chýba len kĺzajúca sa ruka po skle a čistý Titanic. Fuj, tú iróniu som si mohla odpustiť.-

Vyťahujem stoprvú vreckovku. Po tele mi prebehli zimomriavky. Smútok, bolesť, pocity, predstavy...alebo zvláštne smutné bolesťou a pocitmi popretkávané predstavy mi blúdia hlavou.
Myslím len na to, kedy mi zazvoní telefón
kedy bude blízko pri mne
kedy ma objíme
kedy ma pobozká
kedy odparkuje auto na lesnej cestičke...

Hnusná depresia plná samovražedných sklonov. Pomaly vyliezam na parapetnú dosku. Privriem oči a vystrčím z okna jednu nohu...Zazvonil telefón. Chvalabohu. už sa mi začínala točiť hlava.
,,Čakám pred dverami, otvoríš mi???,,
Pohľady, objatie, bozky.
,,Tak kde to zaparkujeme?,, A teraz si ten Titanic neodpustím.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu