Ľahko sa rozbíja, ťažko sa spomína...

Už je to tu.
Znova prichádza.
To poondené vstávanie.
Ručičky budíka sa museli túto noc točiť ostošesť. Kam sa asi tak môžu ponáhľať debilné ručičky...

Chcem spať. Vsugeráciou sa snažím ďalej snívať. Prstami si zatláčam viečka, ale nepomáha to. Aj tak mi v hlave rachotí asi milión bubeníkov. Nasratá vyskakujem z postele. Slnko sa mi škodoradostne rehoce do toho ospalého ksichtu. Veď ja mu ukážem. Rolety s rachotom padajú k parapete.
Celou svojou váhou skáčem opäť do postele. Ešte pár minút. Pár...minútiek. V tom sa rozletia dvere ako v nejakom westernovom saloone. Mama mi dosť nahlas dáva najavo, že mám vypadnúť z postele. Že ma čaká príjemné prekvapenie. To ju vôbec nezaujíma, že po včerajšej akcii musím chovať opičku?

Lemravým krokom sa teperím do kuchyne. Celá rodina na mňa zazerá ako na masového vraha v spojení so Shrekom. No asi mám zelený face...je mi divne. Tak toho Shreka beriem, ale masový vrah???
Lemravým krokom sa teperím ďalej. Tentoraz do kúpeľne. Na dverách je lístok. Na lístku odkaz. Na odkaze pár viet:::Včera si si to užila.
Uži si to aj dnes.
Prekvapenie čaká len na teba

Premýšľam...Nesmelo stláčam kľučku. Ovalí ma nepríjemný zápach. Pomaly mi dochádza. Už si spomínam.....bola to skvelá akcia....

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu