Nela po chvíli váhania opustila bezpečie chrámu a zamierila pomedzi porast. Vzduch tu bol vlhký a teplý a jej sa tu zle dýchalo. Vlasy sa jej už po chvíli vo vlhkých prameňoch začali lepiť na tvár a rovnako vlhké šaty. Konečne natrafila na chodník, ktorý sa takmer neviditeľne vinul ďalej. Dúfala, že ju dovedie až k cieľu. Niekde tu predsa museli byť ľudia! A ak nie domorodci, tak Lilith. Nela si bola takmer úplne istá, že tu niekde je, aby strážil vzácny poklad, ktorý jej práve chcela vziať.
Už cítila moc, ktorá tu niekde prúdila. Musela zísť s chodníka, ale nebála sa živočíchov, ktoré tu žili. Vyhýbali sa jej pre temnú mágiu kameňa, ktorý mala so sebou. Zamračila sa. Ako hlboko ešte klesne, kým umrie? Už sa uchýlila k špinavým praktikám a krvavým rituálom, len aby sa zachránila.
"Svet ma potrebuje, nemôžem umrieť," ospravedlňovala sa v duchu, no aj tak sa nemohla zbaviť hrôzostrašných obrazov. Chcela sa sústrediť výlučne na moc, ktorú teraz cítila. Mohla by ju zachrániť a posunúť ju ďalej v jej, takmer zúfalej snahe. Už štrnásť rokov sa snažila chytiť a zabiť Lilith, no hlavne Athara. Lilith pár dní po pôrode utiekla a ďalších päť rokov ju nikto nevidel. Žila so synom niekde v púšti, len jej sestra poznali ich skrýšu. Potom však Athar vyrástol a už nebol v nebezpečí, lebo sa vedela sám ochrániť. A vtedy sa ešte len začali skutočné problémy.
Nela s hrôzou zistila, že ľudia zabúdajú neskutočne rýchlo a takmer nikto si už nespomínal, že to bola práve ona, ktorá ich zachránila pred Lilithiným hnevom. Za tých smiešnych päť rokov sa ich, vtedy nekonečná, vďačnosť vytratila a tí hlupáci ani nepomysleli na to, že by mali zničiť Lilith alebo Athara. Pre nich bola Lilith stále jedna z ich milovaných „božských sestier“ obdivovali ju a v myšlienkach si ju postavili na piedestál bohyne.
Nela cítila, že sa blíži k cieľu. Vytiahla krátku dýku a trochu spomalila. Už videla tmavú skalu, ktorá tu pôsobila dosť nemiestne. Videla slabú žiaru, ktorá vychádzala z čohosi na druhej strane skaly. Naj-radšej by sa rozbehla a čo najskôr sa zmocnila tej moci. Namiesto toho zastala a prebudila slabučkú mágiu v sebe. Skutočne nebadateľný tieň mágie, ak by ju mala porovnať s Lilithinou. Na normálne pomery bola slabo nadpriemerná, ale v tomto zvrátenom svete sa už nič nedalo merať „na normálne pomery“.
Jej kúzlo po chvíli zaúčinkovalo. Zrak sa jej na chvíľočku zakalil, potom sa jej okolie zmenilo sa tyrkysové. Všetko sa hýbalo a vlnilo ako pod vodou a pomedzi tyrkysovú záplavu sa pomaličky plazili malé žlté body. Zvieratá džungle. Všetky väčšie odplašila moc jej kameňa a len drobný hmyz nevnímal nebezpečenstvo. Nikto tu nebol. Nela bola prekvapená. Predpokladala, že bude musieť bojovať, pripravila si dômyselné plány, no džungľa bola tichá a naokolo celkom isto nikto nebol. Vyšla z porastu a pomaly kráčala ku kameňu. Celý čas pritom hľadala nejaký náznak nebezpečenstva, čo však bolo úplne zbytočné, ako si po chvíli uvedomila. Zmocnil sa jej strach. Čo ak toto nebolo vôbec dôležité? Vedela, že Lilith by strážila všetko, čo má cenu. Žeby chránila vzácny poklad mágiou? Naokolo však nič necítila, žiadne pasce ani bariéry tu neboli. Zrýchlila krok a konečne obišla veľký balvan. Prekvapene a užasnuto ostala stáť a zízala na žiarivé jazierko čistej mágie, ktoré sa pod chuchvalcami bielej hmly ukrývalo za skalou. Z praskliny v balvane vytekal tenký pramienok priamo nadol.
Ako mohla Lilith nechať čosi také úžasné nechránené? Táto moc bola pre Nelu takmer rozprávková. Netušila síce, odkiaľ priteká, ale... Zarazila sa a od hnevu zaťala ruky v päsť. Takže Lilith si z nej robí dobrý deň! Naraz si bola absolútne istá, že niekde pod zemou je obrovské množstvo mágie. Také obrovské, že toto, sotva meter široké a dlhé jazierko je oproti nemu smiešne. A všetka tá mágia je Lilithina a Atharova. Striasla sa, keď si uvedomila, čo to vlastne znamená. Spomenula si, že Lilith kedysi zhmotňovala mágiu do tohto sveta, len aby si užila nádherný pocit. Zakaždým, keď to urobila, jej túžba po pocite sily rástla. A zakaždým potrebovala viac a viac mágie. A teraz hromadí túto mágiu niekde hlboko pod zemou. Koľko takýchto miest už vytvorila? A kedy sa presilí? Kedy uvoľní tú hroznú silu a doslova roztrhne celý svet?
Nela sa odvrátila od jazierka a celkom zabudla, prečo sem vlastne prišla. Najprv sa znovu chcela vrhnúť pomedzi stromy, no potom sa opäť vrátila k skale. Trasúce sa ruky vystrela k azúrovej mágii, ktorá sa pred ňou len tak prevaľovala. Potrebovala trochu moci, aby sa mohla teleportovať. Už sa celá chvela strachom i očakávaním, keď ponorila končeky prstov do zhmotnenej mágie. Zavrela oči a sústredila sa. Aspoň raz v živote bude môcť zažiť pocit, ktorý je pre Lilith samozrejmosťou. Vo chvíli, keď ňou prenikla čistá energia, celý jej svet vybuchol. Mala pocit, že ju to roztrhalo na kusy, taký nádherný pocit nikdy nezažila. Cítila sa absolútne nepremožiteľná, silná, úžasná...ako bohyňa.
Nela sa prebudila ešte viac zaliata potom. Zároveň pocítila neskutočnú závisť. Pre Lilith toto bolo každodenné. Kedy len pomyslela, mohla sa takto cítiť.
A vtedy konečne pochopila, aké strašné boje musí Lilith zvádzať. Ako by aj mohla odolať takému niečomu nádhernému? Prvýkrát mala porozumenie a chápala, prečo to Lilith robí. Veď ona sama už teraz cítila hroznú stratu a keby mohla, okamžite by znovu vyvolávala mágiu, len aby sa cítila silná.
"Upokoj sa... ten pocit nie je pre teba. Nie je pre nikoho, ani pre
Lilith, ani pre Athara, ale oni budú musieť využiť všetku svoju silu na to, aby sa ovládali. Si ušetrená od pokušenia a tak je to dobre," ozval sa v nej hlas rozumu, no nepomohlo jej to.
Stále cítila až bolestivú stratu a v jej mysli ešte doznievali nádherné pocity sily. Nemohla zabudnúť, ani nechcela, bolo to nad jej sily a rozum. Chcela viac.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mehmed
23. 11.novembra 2008 18:22
Fííííha, tak toto mi vyrazilo dych, najmä potom, čo som zistil, že máš 14 rokov. Štylisticky je to na veľmi dobrej úrovni. Klobúk dolu
Napíš svoj komentár