"Noa?!...moja vec!"
"Nemôžem uveriť prečo ..vlastná MATER ...sa bozkáva s mojim frajerom...tento svet je uplne divný...viete čo?...poračujte...mám vas v riti!! STe mi tak odporníí!! NENAVIDIM VAS!!"Buchla som dverami a odišla som. Plakala som a zišla som dole schodami...Kika si ma všimla prvá a šla za mnou ...
"Čo sa deje?"
Mlčala som a rozbehla som sa na ulicu...
"EMA! STOJ! ..ešte raz a v kľude...čo sa deje?"
"Niéé!...Niéé!..." Kričala som na plné pľúca a a plakala som o sto šesť.
"Ema...prosím neplač!"Kika to nevidržala a silno ma vystískala, snažila sa ma ukľudniť. Asi tušila že sa stalo niečo fatk zlé...
Už som sa ukľudnila...sedela som s Kikou na lavičke a tá ma upokojovala.
"Ale prečo?...On bol dobrí...verila som mu ..keby že sa bozkáva s nejakou štetkou je mi to jedno...teda nie jedno ale skôr by som to chápala..."
"Tak to potom musíš chápať."
"ČO?!..chceš povedať že moja mama je štetka?...Kristína!!!"
"A nie je? ..pozri tvoju mamu má rada je to milí človek ale v poslednom čase sa správala divne a nosila..no ..neslušné oblečenie.."
"To hej...čo už...odsťahujem sa od nej.."
"KAM?"
"..fúú...taká otázka...no asi že ..k teebe...či?"
"Jasáán...mojiik pod po veci.."
"Ja nejdem..."
"Ok, idem ja."
"NO FUJ! že sa nehambíte..." Napľula som na ních...proste napľula....bolo mi zle...
"Čo robíš?!...vypadni!"
"Držte hubyy...idem Eme po veci..nebude tu už bývať.."
"Ako nebude?..Bude...nechápem..vysvetli mi." Zrejme bola opitá...trepala blbosti....mala som ju v riťi..bali som Eme veci..
Ráno bolo upršané...bol utorok...
Zobudila som sa....Videla som Kiku...Obliekala sa ..
"Už si hore?"
"Skoro..."
"Poď sa umyť a obliecť...škola voláá "
"Ja nejdéém...Kikuš ne...tam bude Marék..ho nechem strenut.."
"Ema nie! Keď sa budeš skrývať tak to bude len horšie..ukáž mu že ťa to netrápi..."
"Dobre Kika, ale budeš stále somnou..sľubuješ?"
"Áno.. "
V škole všetko prebehlo super, nikde som nestretla Mareka...šla som už domov a na moje nešťastie bol na chodbe a mieril ku mne.
"Ahoj miláčik, tak ako?" Povedal a už ma išiel pobozkať ale ja som uhla a šla som ďalej.
"Ema! Počkaj čo sa stalo...?"
"DAJ MI POKOJ TY DEBIL! NENÁVIDIM ŤA!.."
"ČO? EMA? VEĎ DO TERAZ SI MA MILOVALA...HNEVÁŠ SA KVOLI TEJ OSLAVE? VEď SOM TI TO CHCEL VYSVETLIŤ VEĎ NIČ ZLÉ SA NESTALO..VYNAHRADÍM TI TO..KÚPIL SOM TI DARČEK..."
"DARČEK?...ŠIBE TI?...ŽIADNY ŠPINAVÝ DARČEK NECHCEM...DAJ MI POKOJ..A ŽE ČI SA HNEVÁM??...TY SI FAKT PSYCHOPAT..."
Večer som došla na facebook a videla som na mojej nástenke asi 5 statusov od MAREKA ako ma miluje a ešte pár statusov...na nástenke v takom zmysle..
"Prečo?...Čo som komu spravil? ..vyskočí namňa a nenávidi ma..môj život už nemá cenu... ...PS:Ema milujem ťa...smer?...most.."Nemohla som a okomentovala som:
"Marek ty si fest...prestaň trepať debiliny...a ked si sa včera lizal s mojou materou ta to ti bolo jedno..."
No nekomentoval, dostala som strach že vážne niečo spraví.
"Kika? ..ktorí je najbližší most od Marekovho domu?"
"Fúha ja neviem prečo?"
Všetko som jej vysvetlila a viezla som sa k Marekovmu domu a hľadala najbližší most...
"Kde je?.."
"Neviem..možno už skočil.."
"Šibee ti?..neroob dráámu!"..
Prešli sme sa po moste.
"Ja ho ľúbim Kika.."
"Och ved vieem..."
Odišli sme, sadali sme do auta a vtedy sme počuli..
"POMOOOOOOC!!!!!!"
Pokračovaniéé na buducee
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ihavenoname
10. 9.sept. 2011 22:04
nenaťahuj nás, šup pokračovanie
Napíš svoj komentár