"Ja nieviem, asi sa ti len niečo zdalo."
Kika sa ma snažila presvedčiť o niečom čo nie je pravda. Akoby som vedela že tam je Marek a potrebuje ma...
"Haló? ZAMRZLA SI? IDEME!"Ja som neodpovedala a rozbehla som sa k mostu, mala som oblečené šaty. Neboli to nejaké princeznovské šaty ale tričkové šaty. Veľké podpädky..a ten výstrich...fúha, pripadala som si ako štetka čo lacno zarába v kadejakých baroch. No bolo mi to jedno, utekala som, na vysokých podpätkoch sa mi zle bežalo tak som ich vyzula a hodila do hája...bolo mi jedno...vedela som že je tam Marek a potrebuje ma!
"POMOC!"
"Už idem...!!!...Už...Marek si to ty???"Prišla som na most a keď som sa naklonila videla som nádherného chlapca...vtedy sa mi v hlave premietli všetky spomienky...ako som s mojím autom....proste všetko...a keď som zbadala zúrivu studenú vodu za ním..myslela som že omdliem...
"Marek...milujem ťa...prosíím..podaj mi ruku! Vytiahnem ťa !!"
"Aj ja teba...ale to sa nedá...šmýka sa mi..."Nevedela som čo robiť...chcela som kričať na Kiku, ale nemala som hlas...bola mi zima...ale dosť...nechcela som sa ľutovať...a čo Marek? ...môže spadnúť a zabiť sa! Verte mi...bola to riadna výška....
"Ja už nevydržím...Ema...pomôž...pomôž...mi..."Nevedela som čo robiť...kričala som vrešťala som...plakala som ..ale vedela som že musím konať...nenapadlo ma nič iné...tak som preliezla cez zábradlie na moste a zo zavretými očami som sa pustila...vedela som že zomriem...ale jedine s mojou láskou....
Zrazu som otvorila oči...bola mi zima...a už aj viem prečo ...Bola som vo vode...žila som!
"Mareeeeek!!!!!" Nekričala som...len som sa oto snažila...
"EMA! Tu chiť sa lana..." ..
"KIKA?...kikaa...ja nemôžéém...Marek...neviem kde je..."
"Už bude asi po ňom...je mi to ľúto Emuš...ale musíš sa chytiť..."
"NIE! bez Mareka nejdem nikam...!!!!"
"Ema my ho nájdeme ...prosím chyť sa!"
"Kika...ľúbim ťa! Si ta najlepšia kamoška aku som mala!! Nikdy na teba nezabudnem...ani ty namňa prosím..."Povedala som a pustila som sa lana ktoré mi Kika hodila...prúd bol silný a ja som sa s ňou potrebovala porozprávať...a teraz som sa pustila a už som bola ďaleko od nej...
Bola mi katastrofálna ZIMA! triasla som sa....ale to čo som videla...bolo hrozné...na jeednom ostrom veľkom kameni...bol Marek...bol ku mne otočený chrbtom, čiže neviem čo sa mu stalo...rýchlo som došla k nemu a otočila som ho...bol ceelý zakrvavený...ale žil...dýchal...ale slabo...a ja tak isto...mohli sme sa zachrániť...ale nebolo ako...a kde...všade okolo boli ostré kamene a silný prúd...voda bola ľadová...
"POMOOOOOOOC!!!!!!!!!!!!!" Skúšala som to viac krát...ale nemala som hlaas...
Niečo ma napadlo, skúsila som dať ruku do Marekovho vrecka na rifliach...vreckovka...lístoček...mobil...ale ten mi bude nanič kedže je celý premočený...a...píšťaľka!!...lapala som dych od šťastia...
Skúsila som pískať...bolo to slabé...tak som dýchla silnejšie...
"No je mi to ľúto ale pátranie môže pokračovať až ráno, voda je ľadová a je to nebezpečné."
"ČO?...nebezpečné? A veď na to ste! Vy ste jaky SPROSTÝ POLIŠI!"
"Mladá dáma, dávajte si pozor čo hovoríte jasné?"
"Nie...je tam moja naj kamoška..je mi ako sestra ..a jej frajer ...je to užasny chalan...a vy si len tak oddídete domov?"
"Áno. A vy by ste mali ísť tiež!"
"NIE! Ostanem tu...nikam nejdem..ani sa nehnem..."
"Páni, vezmite ju."
"NIEEE!..." Kopla som toho policajta...noa? Som Kika, pre Emu spravím čokoľvek.
V tom sme začuli silné pískanie...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ihavenoname
11. 9.sept. 2011 15:18
no tak, chcem vedieť ako to dopadne už nech je pokračovanie
2
dopadlo to dosť smutne ... pôvodne som mala naplánovany šťastný koniec...ale takto mi to viac pasovalo ..
Napíš svoj komentár