"Hádam to víjde! Dúfam že to počujú...teda ak tam niekto je..."
"Au...(Kašeľ)...kde to som?"
"Marek! Láska už bude dobre, len vydrž."
"Je mi zima..."
"Aj mne, rada by som ti dala niečo, lenže nič nemám. Musíme sa zohriať tým že sa budeme držať a nepustíme sa. Miláčik milujem ťa...len vydrž..."
Bola to silná láska, proste som cítila že Mareka ozaj milujem a kebyže sa mu hocičo stane, stane sa to aj mne...keď vyroní slzu...vyroním ju aj ja...a keď umrie, umriem s ním. Cítila som toľko sili a lásky...a to vďaka nemu...vedela som že sa s tamtadial dostaneme živý! Lebo takú silnú lásku ako je medzi nami, nerozdelí nič. Ani ta najchladnejšia voda. Zaspala som spolu sním....
"Niečo vidím, svieťte poriadne tou baterkou!"
"Nič tu nie je šéfe...(Odgrgol si)..."
"Ty hlupák! Svieť a nerb zo seba prasa!"
Zobudila som sa v člne.
"Čo sa deje?" Hneď sa mi v hlave všetko ukázalo. Prvé slovo čo ma napadlo ...
"KDE JE MAREK?"
"Ten chlapec? Je mi ľúto, je mŕtvy."
"ČO?..niéé...Marek..neverím..."
"Kľud, prepáč, ale už nedýcha, nechali sme ho teda tam."
"V tej ľadovej vode?...Nié..prosím nie...chcem ísť za ním..."
"NIE! JE MŔTVY! POCHOP TO..."
Nechcela som nič chápať, chcela som byť s ním...Skočila som do ľadovej vody...priplávala som k Marekovmu ľadovému mŕtvemu telu objala som ho chytila za ruku...a potopili sme sa pod vodu...jednoducho som povedala že zomriem sním...a tak sa aj stalo....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár