"Na a nezničiť!" To pravítko sa ale už nedalo viac zničiť. Boli v ňom virité rôzne znaky a mená. Napríklad ako Stel a Mim. Dve nerozlučné kamošky. Alebo : Stel ľúbi Mim a Mim ľubi Stel.
Každá sme iná ale spolu sme dokonalé. Ona je krajšia a popolarnejšia a ja som taká iná od všetkých.
Zišla som do kuchyne, otec ležal na gauči prykrytý dekou a na stolíku pred sebou mal horúci čaj.
Naliala som si džús a sadla za kuchynský stôl. Zbadala som časopis na ktorom bolo krásne strieborné auto a pri ňom stála mladá blonďatá slečna s handrou v ruke.
"Komu asi patrí?" Uškrnula som sa a hodila časopis ďalej odomňa.
"Čo s ním robíš?" Opýtal sa ma môj starší brat Dominik.
"Nič! Daj pokoj."
"Ty daj pokoj! Nabudúce sa nehrab v mojích veciach!"
"Nabudúce si ich dávaj do svojej izby a nie t...!"
"DOSŤ!" Mama skrýkla a vyčítavo sa pozrela na mňa a na Domina.
"Prepáč mami, idem von prídem asi za hodinku." Zabuchol za sebou dvere.
"Prepáč mami." Mama sa chytila za hlavu a oprela sa o stoličku.
"Deje sa niečo?"
"Nič to len ten stres."
"Choď si ľahnúť mami, ja to tu dokončím." Usmiala som sa a mama odišla do spálne.
Bolo 23:45. Adam spal a Dominik tiež. Ja som písala úlohu z matiky. Oči mi klipkali. Ešte som sa musela naučiť dlhú látku z chémie a poumývať riad.
Na chvíľu som si ľahla do postele. Vyzliekla som si tričko a ostala som v marhuľovej podprsenke a teplákoch. Zhasla som lampu a už som nevládala vztať otvoriť oči a ísť umyť riad. Tak teda som zaspala....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
susi8
9. 10.októbra 2011 20:35
sory za chyby
4
Pekný začiatok. Mohla by si ešte dnes napísať pokračovanie? Veľmy sa na neho teším
Napíš svoj komentár