"Max? Ľúbiš ma ?" Túto otázku som mu položila ani neviem prečo.
"Áno..."Odpovedal a slabo sa usmial.
"Aj ja teba a Max? Veď ty ľúbiš svoju nevlastnú sestru." Do očí sa mi pri týchto slovách nahrnuli slzy.
"Veď práve." Odpovedal.
"Čo? Nechápem!" Moj silný tón mu asi nespravil dobre. Chytil sa za hlavu a sadol si.
"Prepáč." Povedala som stíšeným hlasom.
"Ty to nevieš? To preto bola tvoja rekcia taká aká bola?" Max si vyzliekol tričko asi mu bolo horúco. Na jeho krásnu bruchu som zbadala malé ranky.
"Max? Prečo si to spravil?"
"To nič..."
"A čo neviem?" Horela som netrpezlivosťou.
Max sa postavil a šiel niečo povedať. Zrazu len strašne zbledol a odpadol na zem.
"Max!" Vykrýkla som. Otvorila som dvere a rodičia Maxa sedeli na gauči a ako keby sa modlili.
"Prosím! Pomôžte! Max odpadol."
Prešli asi 3 hodiny a ja som stále u Maxa. Teda u jeho rodičov. Max bol mimo a práve to mi robilo bolesť na srdci.
"Kedy príde lekár?" Ozvala som sa po chvíli ticha.
"Volali sme tam pred 10 minutámi. Neviem kedy prídu." Jeho mama mala červené oči od plaču.
Ešte pár minút sme ticho sedeli a potom niekto zazvonil.
Doktor spravil prehliadku a povedal že Max sa musí asi 2 týždne zotavovať.
"Môžeš ísť domov." Povedala Maxova mama a ukázala prstom na dvere.
"Domov? Prepáčte, ak vám to nevadí ja by som rada zostala." Usmiala som sa a prosebne som sa pozrela.
"Ja neviem, ako dlho sa poznáš s Maxom? Nemôžem veriť cudzej dievčine." Nechcela som sa hádať tak som sa obula a vyšla. Vtedy som si pomenula na Domina, on chudák čakal a mrzol v aute.
Pomaly som otvorila dvere na aute. Dominik ležal v zadu.
Prykrila som ho dekou. Musela som ísť sama. Autom.
Pomaly som naštartovala a otočila som sa. Jazdila som už ale z rodičmi, sama nikdy nie. Bála som sa no išla som pomaly.
Keď som videla náš dom vydýchla som.
"Dominik! Vstávaj!" Dominik otvoril oči. Tváril sa taký prekvapený.
Bol večer, bola som unavená. No nemohla som spať. Teda už skoro noc.
Zývla som a prykrývku som si potiahla až po krk.
"Mám mu zavolať?" Opýtala som sa sama seba.
Vstala som a zišla som do obývačky. Všade bola tma. Zapla som telku a sadla som si do gauča. Prykryla som sa dekou a pomaly som zaspala....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bondulka
17. 10.októbra 2011 22:20
super..trošku si to skomplikovala, ale takto býva v živote...
Napíš svoj komentár