"Dneska večer by som už mala ísť domov..." Sedela som na rozloženom gauči. Teda ležala som Maxovi v náruči a zhovárali sme sa.
"Prečo? Neostaneš tu ešte pár nocí?" Usmial sa a pobozkal ma na moje strapaté vlasy.
"Max, aj keby som tu ostala. Len spať..." Pozrela som sa naňho. V jeho krásnach očiach sa zableskol vyzývavý výraz.
"Samozrejme. Ja ťa do ničoho nebudem nútiť." Nedokázala som mu odolať. Taký úžasny chlapec. A bol môj...môj nevlastný brat.
"Ja ťa ľúbim Max...ľúbim ťa..." V hlase mi bolo počuť plač. Chvela som sa a pritisla som sa k Maxovi. Ten ma silno objal a takto sme tam sedeli asi 2 hodiny.
Pomaly sme zaspávali keď niekto zazvonil.
"Max ideš otvoriť?"
Max vstal a ja som ďalej spala. Zrazu namňa šialene skočila.
"Mirka čo tu robíš?" Okamžite som sa prebrala a dívala som sa na ňu.
"Musíme sa porozprávať!" Max vošiel do izby a nechápavo sa pozeral.
"Max, to je moja kamoška Mirka, Mirka toto je môj chalan Max."
Podali si ruky a začali sa rozprávať. Kecali a kecali. Chvíľu sa mi zdalo že spolu flirtujú. Ale asi sa mi to iba zdalo.
"Idem na WC." Ozvala som sa.
Keď som vychádzala zo záchoda začula som ich smiech, zastala som a načúvala som.
"Ako si sa dal so Stelou dokopy?" Mirkina otázka asi Maxa trochu vyviedla z mieri keďže chvíľu neodpovedal.
"No to je nadlho, nech ti to vysvetlí ona.."
"Si si istý že ju ľúbiš?" Toto mi vyrazilo dych ... Čo sa to spýtala? V tejto sekunde som Mirku z duše nenávidela.
"Trochu sprostá otázka!" Ozval sa Max.
"No ja len, vieš je tu aj krajšie dievča, sedí pred tebou."
Nemohla som to ďalej počúvať.
"Dáme si nejakú večeru?" Ozvala som sa a vošla som do kuchyne akoby som nič nepočula.
"Fajn!" Ozvala sa Mirka.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
=D ale aj tak sa mi ten príbeh páči!!! =D =D =D