Mama v práci bratia v škole a ja utekám v rifliach ktoré mi padáju a niesu poriadne zapnuté, so strapatími vlasmi a starím tričkom ktoré som prve vyhrabala na ďalší autobus. Nenašla som žiadne tenisky tak som si teda vzala lodičky, boli mi torchu veľké. Silonky som mala potrhané, no našťastie sa mi nezlúpal celý ružový lak z nechtov tak to nebolo také hrozné. Spomalila som že si oddýchnem keď som v tom zbadala prichádajúci autobus. Nenabrala som ani kus dychu a pálila som k radu na autobus.
Zrazu som sa tak nečakane potkla o obruvník...bolo to ako by som letela, videla som rôzne omrvnky a mravce ktoré si ich odnášajú. Papieriky, na jednom som dokonca zbadala číslo na lekára, teda bolo to tam napísané. A potom 5 centov. A potom so konečne dopadla, cítila som sa akoby to tvralo celú večnosť a pritom to trvalo sotva pol sekundy. Dopadla som pred akési botasky, boli značky NIKE a boli čierne. Krásne, typla som si že je to chalan ktorí ma štýl. Počula som iných chlapcov ako sa namne smejú ale on nie podal mi ruku a pomohol mi vstať. Nemo som naňho zízala a jediné čo som zo seba vytlačila bolo :"Ďakujem." Rýchlo som sa otočila a šla na autobus.


"Dajte si veľký nadpis zeleným perom! Zeleným ? Jasné?" Povedala učiteľka a otočila sa k tabuli.
"To čo má s tým zeleným perom? Ach!" Zamrmlala som si.
"Neviem, nemáš zelené pero?" Opýtala sa Mirka.
"Mám." Odpovedala som.
"Tak nesťažuj sa a píš aby som ti nemusela zase dávať poznámky! ...ako vždy." Zamrmlala nakoniec. Toto ma tak vytočilo, vari je to až také hrozné? Dať mi raz za čas poznámky?
"Fajn." Povedala som a prihlásila som sa.
"Áno?" Opýtala sa ma učiteľka.
"Môžem sa presadiť ? Mojej spolusediacej totiž zavadziam." Rázne som odišla k prázdnej lavici a nepekne som sa usmiala na Miru.
Chvíľu som písala a potom som cítila jemný náraz do mojej hlavy. Ako by to zašteklilo a zároveň aj zaškrabalo. Otočila som sa a na zemi som zbadala biely pokrčený lístoček. Zdvihla som ho a otvorila.
To čo ti šiši? zas nechápem o čo ti ide ! vieščo .. niekedy mi ideš tak na nervy .. joj Stel sa spamätaj.. Mim...
Čo si myslí ? Zahodila som papierik do tašky a písala ďalej.


Skoro celý deň som myslela na toho pekného chalana. Mime som to nepovedala a ani sa nechystám. Otvorila som vrecúško a zbadala som moje lodičky. Opätok bol trochu ohnutý asi z toho pádu.
"Nie, ich si rozhodne neobujem." Povedala som si. Zašla som teda do triedy. aby som si vzala tenisky z telesnej. Keď som zbadala pootvorené dvere, potešila som sa. Asi tam budú upratovačky takže nemusím ísť po kľúčiky. Prve som nakukla do triedy, zbadala som mladú upratovačku. Nič moc no ale ona sa bozkávala so školníkom? Fíha, školník bol teda fešák. Neviem prečo vôbec išiel robiť školníka. V prvom ročníku sme naňho s Mimou stále mrkali a usmievali sa. Dokonca sme ho raz ponúkli chypsami. Potom sme niečo vyparatili v triede aby sme ho mohli sledovať pri práci.
Zaklopala som na dvere.
"Neruším?" Obidvaja sa od seba odtiahli a robili si svoju prácu.
Vzala som tenisky a utekala som dole. Na moje nešťastie som sa pošmykla na mokrej podlahe a spadla som. Slzy sa mi nahruli do očí ale kusla som si do pery. Pomaly som vstala a poobzerala som sa či ma nik nevidel. Potom som len zmizla zo školy.

"Ako inak!" Nahnevaná som kráčala domov. Obuté som mala Mirkine tenisky. Ja a ona sme ich mali rovnaké. Lenže ja som mala na svojích veľké S a ona veľké M.
"Dneska je vážne hrozný deň!" Povedala som si keď som zbadala Mirku. Rútila sa oproti mne na korčuliach s Laurou Malákovou. To bolo najkrajšie dievča školy. Jej krásne dlhé nohy, veľké prsia a blond vlasy ju robili dokonalou. Pleť jej žiarila, bola krémova. Taká akurát. Všetci hovorili že je vo všetkom dokonalá. No teda na korčuliach jej to moc nešlo. Zadok mala vystrčný prsia jej skoro vyskočili s ružového trička s obrovským výstrihom. Bola naklonená a cmúľala cukrík.
Zato Mirka tá bola hotová profesionálka. Korčuľovať sme sa učili spolu keď sme mali obe 8 rokov. Teraz môžem potvrdiť že naozaj sme profesionálky.
Laura bola po zadu a Mirka už mierila ku mne.
"Ahoj!" Nadšene sa pozdravila.
"Ahoj." Odpovedala som no dosť urazene.
"Stále sa hneváš? Ale Stel. Veď ja som to myslela vážne zo srandy. Nesmieš sa urážať za somariny!"
"Viem viem. Joj Mim ser na to. Mňa to celý deň kuše. Ja ti niečo musím povedať, ale rozhodne nie pred Laurou." Ukázala som na dokonalú nedokonalú blondínu.
"Príde za hodinku do teba, len hen tó drevo odprevadím domov aby sa jej niečo nestalo." Silno sme objali a každá sme šli svojou cestou.


"Vážne? Chúďa moje." Mirka sedela u mňa na posteli a kecali sme. Pred nami boli dva poháre coli a myska chypsov.
"To nič. Ale ten chalan bol taký úžasný. Ale už ho nikdy nestretnem..."
Smutne som sa pozrela na svoje veľlé zrkadlo v rohu izby.
"Ale stretneš. Si krásna baba! Neboj to zvládame. A čo nové inač? Vravela si že najké nové oblečko."
"Jedno tričko. Ale potrebujem pomoc. Keď som bola mladšia mama chodila somnou nakupovať podprdy. A ja som jej povedala že teraz to zvládam sama, ale nezvládam. Pôjdeš somnou?" Prosebne som sa pozrela na Mirku.
"Samozrejme." Potom ma začala štekliť a rozsypali sme všetky chypsi. Bol piatok. Mirka o mňa ostávala spať čiže sme si užili veľa zábavy. A najmä v noci keď sa nespalo ale , ale nič.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
mirka7  10. 10. 2011 20:14
Je to celkom pekné, len ten pravopis je taký... ináč aj ja som Mirka!!
2 
fotka
susi8  10. 10. 2011 20:23
hej viem pravopis a ďakujem hej ? super pekné meno preto som ho tam dala
Napíš svoj komentár