Všetci v našom dome spali iba ja a Mim sme sedeli na nete.
"To nieje fér!" Zagánila som na Mirku.
"A čo zase?" Opýtala sa no myšlienkami a pohľadom bola na facebooku.
"Hm nič." Vstala som zo stoličky a vyzliekla som si tričko. Potom podbrdu a rýchlim prešmyknutím cez hlavu pyžamové tričko.
"To nie je nič. Trápi ťa niečo?" Mirka vstala a spravila to isté. Teraz sme boli obidve v pyžame. Teda v pyžamovom tričku.
"Ja viem že by som ti nemala závidieť. Ale pozri na seba ! Si taká pekná. Tvoje úžasne hnedé vlasy ktoré ti siahajú asi po polovicu chrbta. A krásna postava, úžasna tvárička." Otočila som sa a potichu som dodala:"Aspoň máš niečo pod tričkom..."
"Moja to sa riadne mýliš! Aj ty si pekná a máš super postavu. A pod tričkom ? No za to ja vážne nemôžem. Stel, zájdeme do textilu a uvidíš." Mirka sa usmiala a ja som sa na ňu viac nedokázala hnevať. Vypli sme počítač a šli sme obe spať.
Počula som spláchnutie na záchode. Potom tiché kroky a púštanie vody.
"Už si hore?" Mirka si rozčesávala svoje hnedé vlasy. Gumičku ktorú na nich mala v noci hodila na stolík a z veľkou zelenou kefou si česala jej nádherne vlasy. Ako som už povedala. No a samozrejme keď zdvihla ruky vyššie pyžamo sa jej zdvyhlo a bolo vidno jej krásne ploché opálene bruško.
"Ani moc nie." Odpovedala som. Nadvihla som paplón a pozrela som sa na svoje brušisko tak aby to Mirka nevidela. Nebolo veľké ale zbadala som malé sadielko. A potom sa môj zrak upieral na moje prsia. "Ako to tie baby robia že su tak sexi?" Pomyslela som si.
"Stávaj! Pôjdeme si zabehať k lavičkám." Mirka sa vyzliekla. Bola hore bez. Ona sa vôbec nehambila.
"Mim? Čo to robíš?"
"Prezliekam sa."
"Ale, tu ? predomnou?" Zavrela som oči. Nechcela som byť k nej hnusná ale bolo mi to neprijemné pozerať sa na moju naj kamošku ako sa predomnou prezlieka.
"No a ? Veď sme obidve dievčatá. Nemáš sa čo hambiť!" Usmiala sa a ďalej si česala svoje vlasy.
Viazala som si šnúrky. Moje tenisky patrili do konvy. A nie na ranné behanie.
"Do riti!" Zakryčala som a pár ľudí sa za mnou otočilo.
"Stela!" Mirka po mne skrýkla.
"Viažem si šnúrky na týchto blbých teniskách." Odpovedala som pochmúrne.
Vtedy som ho zbadala. Jeho telo som si pozrela od päty po posledný vlas. Bol dokonalý. Mal krásne čierne vlasy. Neboli strapaté. Boli nagélované. Na kohúta. Taký chlapci sa mi nikdy nepáčili, ale tento bol dokonalí. Krásny a vizeral tak inteligentne. "Koľko má asi rokov?" Zamrmlala som.
On uprel pohľad na krásnu bežiacu Mirku. A potom na mňa. Uvedomila som si že už sedím na asvalte a nemo naňho hľadím.
Rýćhlo som vstala a rozbehla sa za Mirkou. Pomyslela som si ako zo mňa opadávaju všetky smeti zo zeme. Ale aj tak som sa snažila vizerať čo najviac sexi. Brucho stiahnuté a hruď som zase vypla.
"Čo to robíš?" Zachychotala sa Mirka.
"To je on."
"Kto on?" Mirka ma zastavila a posadili sme sa na lavičku.
"Ten chlapec."
Mirka sa naširoko usmiala, ale úsmev zmizol keď zbadala ako sa mi do očí hrnú slzy.
"Steli čo sa stalo?"
"On je s nejakým dievčaťom. Vtedy sa na mňa usmial Mňa len napadlo...len ma napadlo že by s toho niečo bolo..ale..to ma len napadlo.."
Spustila som jemné vodopádiky sĺz. Otočila som sa a on stál predomnou.
"Prepáč, ale zdalo sa mi že toto patrí tebe." V ruke držal môj mobil. Rýchlo som si utrela slzy a vzala si mobil z jeho ruky.
"Ďakujem." Hlas sa mi triasol ale nechcela som aby to zbadala.
"Ďakujem ešte raz, mobil je pre mňa naozaj dôležitá vec, teda ten môj. Iný by mi bol na prd. Teda lebo v tom mojom mám všetky čísla a fotky..." Chcela som si kusnúť do jazyka ako som sa strápňovala.
"Chápem. To už bolo druhykrát." Naširoko sa usmiala a otočil sa na odchod.
"Prepáč, ale ty si pamätáš?" Obliala ma horúčka že som sa znova ozvala ale nedalo mi to.
"Samozrejme. Naozaj je mi ľúto čo sa vtedy stalo."
"No to bola len a len moja vina. Ale je mi ľúto že som sa musela tak strápniť pred pekným chlapcom." Pekne som sa usmiala.
"Pekným? Ďakujem. Ale čoby, to sa stáva. A ako sa inač voláš?"
"Som Stela. Ty?"
"Som Maximilián. Teda Max."
"Teší ma, no ja už musím ísť. Kamoška ma volá. Ahoj a ďakujem." Rozlúčila som sa a myslela som že odpadnem od šťastia.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.