"Ihneď ku mne !" Skrýkla som a psy sa rozbehli, nemala som žiadnu vôdzku. Teda jednu som stále nosila zo sebou. Pripla som ju o obojok krížencovi, Tobyho som vzala na ruky a Melinda kráčala pekne vedľa mňa. Teraz sa už len dostať domov.
Keď som sa blížila k domu zbadala som tam ľudí a asi 3 autá.
"Dobrí deň, čo sa deje?" Opýtala som sa s údivom, vynášali moje veci. Boli naukladané v škatuliach... trčali z ních rôzne knižky .. moje oblečenie .. dokonca aj spodná bielizeň?
"Prepáčte, vy ste sa mi hrabali v mojej spodnej bielizni ?!" Jeden starší pán namňa pozrela žmurkol a druhí mal zase hlúpu poznámku: "Áno a máte dobrí vkus kočka!" Povedal a pískol.
"Tak dosť, toto by stačilo. Prečo mi pracete dom?"
"Vidím že s vami sa nedá inak jednať. Tak fajn, tento dom bol v podnájme... ten už vypršal ..a vy ste nezaplatili. Čo s toho vyplíva? Že tento dom vám už nepatrí." Povedal fúzaty chlap a usmial sa. Jeho krivé žlté zuby boli hrozné, čo si myslí ? Že tým namňa zapôsobí? Asi ťažko.
"Fajn a teraz sme bezdomovci. Čo budeme robiť?"
Zamrmlala som a pozrela som na psy.
"A teraz dokonca keď mám aj malého tuláka."
Sedela som na trávniku a sledovala ako všetko vynášaju. Ešte vždy mi nenapadlo žiadne miesto kde by som mohla bývať. Peňazí som mala síce dosť, ale určite nie dosť aby som si kúpila nejaký byt a už vôbec nie dom.
"Prepáčte, ako dlho to tu budete ešte vynášať?"
"Asi hodinku." Povedal chudý chlapík so šiltovkou.
Šla som sa so psami priesť a prečistiť si hlavu. Šla som okolo zastávky kde som zbadala veľký oznam :
Voľný byt!
V našom útulku máme veľa psov a naozaj málo peňazí. Potrebujeme niekoho kto by nám pomáhal. Mohol by sa nasťahovať do bytu zadarmo ! Byt síce nie je najväčší ale má vodu, elektriku atď.
Ponuka platí do.....
Ďalej som to nedočítala lebo oznam bol odtrhnutý.
"Musím sa ponáhľať. Je to moja jediná nádej!" Povedala som si. Vedela som kde je útulok, mnoho krát som okolo neho šla. Dokonca som šla niekedy šla venčiť aj psy z útulku.
Zaklopala som na staré drevené dvere. V rukách som stále zvierala malého Tobyho. Ten len zývol a oblízol si ňufáčik.
"Ahoj Sara, čo tu robíš?" Opýtala sa ma Natália, bola to vedúca utúlku. Malá krásne dlhé vlasy, bola mladá a mala peknú postavu. Veľmi milé dievča.
"Ahoj, prišla som kvôli tomu bytu. Je ešte voľný?" Opýtala som sa a v duchu som sa modlila aby bol.
"No on ... áno je voľný. Boli tu už mnohý záujemci. Ale nikomu sa nepáčilo. Že vraj tá práca je ťažká. No ale pre teba určite nie, viem že psy nadovšetko miluješ." Povedala Natália a usmiala sa.
"No a našlo by sa tu miesto pre mojích štvor nohých miláčikov? Teda toho mi položili včera večer pred dvere. Nieviem kto."
"Samozrejme. Toho malého kríženca vezmeme do útulku a týto dvaja môžu byť s tebou v byte."
Byt bol naozaj krásny. A bol dosť veľký. Menšia spálňa, kúpeľňa. Potom kuchyna a maličká obývačka. Ale stačilo. A potom sa začala makačka.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár