Neviem prečo, bolo mi ľúto že to takto dopadlo. A bolo mi ľúto že Damon ma nemiluje....plakala som tam a stála som, bola som celá mokrá a bola mi zima. Čupla som si a plakala som ďalej...
"Plačeš kvôli Stefanovi? Nič si z toho nerob, jeho získala jedine Elena, iné dievča nemá šancu...to len on sa každej páči, ja som len taká bábika, ale jeho každá úprimne ľúbi."
"NIE!"
"Prepáč, ja som beštia, pozabudol som sa..." Usmial sa.
"Nie, nehovor tak o sebe, si úžasny, krásny a niesi beštia."
"Hm, zaujímave...vďaka, poď nemrzni tu....odveziem ťa domov.."
"Nemám domov! Nemám! Som úbohe škaredé dievča ktorá nikdy nebude šťastná."
"Nemáš? ..no a ako ? ..to je jedno, vezmem ťa ku nám, do penziónu, je veľký, sú tam voľné izby."
"Ďakujem, ja sa vám odvďačím, ja budem variť..a ..teda tebe a Stefanovi asi jedlo netreba."
"No vieš, to že sme upíri neznamená že nič nejeme. Dobrú večeru od krásky si vždy dám."
"Si rozkošný ... ale musím si ísť po veci, ideš somnou?"
"Ďakujem a áno samozrejme."
Sedela som na posteli a písala denník....
Ahoj denníček...
Som šťastná, vieš prečo? To je nadlho, ale dám to v skratke:
Včera večer som plakala že Damona nezískam no dnes sa to zmenilo, teda neznamená že som sa sním zaplietla. Ale iskrilo to, no vlastne nechce sa mi to vysvetľovať lebo sa mi chce spať. Ale od teraz bývam v penzióne neviem dokedy. Idem spať. Ahoj,Susi.
Zobudila som sa v noci. Bolo 2:47 a šla som sa dole napiť.
V kuchyni sa svietilo videla som tam postavu...bol to Stefan...
"Ahoj, prepáč ja len som sa prišla napiť."
"Stále nechápem prečo ťa sem Damon dovliekol, my niesme hotel."
"Fajn, ja sa ráno pobalím a odídem!"
"Super."
"To vážne?"
"A čo si myslíš?!"
"A Elena tu môže byť?"
"Jej meno na svoj jazyk nedávaj."
"Stefan myslela som že si iný! Milí krásny chalan, ktorí je romanticky a nadovšetko miluje svoje dievča a má rád ľudí na okolo."
"Veď ja som taký."
"Tak potom čo ti namne vadí?"
"Ja neviem asi to že vieš naše tajomstvo."
"Noa? Veď som ho nikomu nepovedala ani ho nikomu nepoviem."
"A to ti mám veriť? Susi si krásna baba , Damon je upír, skôr či neskôr ti ublíži, to chceš?"
"Neublíži."
"Mýliš sa!"
"On mi neublíži, ja ho zmením, ja ho milujem."
"Čo?" Stefan sa udivene pozeral.
"Noa? Je úžasny, nejde o krásu ide o jeho charakter, dokážem sa mu ubrániť, ale nedokážem mu odolať, ale Stefan prosím nehovor mu to."
"Nepoviem, ale chcem ťa upozorniť, on nie je to čo si o ňom myslíš."
"Ja viem čo je, viem o ňom úplne všetko..."
"Tak to sa mýliš. Tak potom ako sa stal upírom?"
"Katherine...." Povedala som, položila som pohár, Stefan sa nemo usmial.
"Ako to? Ako to vieš?"
"Veď hovorím, viem o ňom všetko. Idem si ľahnúť, pa."
Milí denníček...
Som unavená...ani nevidím čo píšem...ale bola som sa dole napiť a porozprávala som sa so Stefanom, je to veľmi milí chalan. Veď ja viem, čo som si o ňom myslela to sa aj potvrdilo. Tak ja idem spať. Ahoj,Susi.
Ráno bolo krásne. Vstala som prvá, umyla som sa a obliekla. Bola sobota. Spravila som raňajky, prestrela som stôl a poupratovala.
Prvá došla do kuchyne Elene. Mala som obavy čo povie. My sme sa totiž ešte nestretli.
"Ahoj, ty si tá nová?"
"Ahoj, áno som Susi, ty musíš byť Elena, teší ma."
"Aj mňa, ďakujem. Tieto raňaky si robila ty?"
"Áno prečo? Málo slané?"
"Nie, sú vynikajúce." Povedala a slabo sa usmiala.
"Nevieš, Damon ešte spí?"
"Neviem, hm čo? máš naňho zálusk?"
"Nie. Nepatrím medzi baby ktorim sa chalan páči. Poznám ho, poznám jeho charakter, poznám aký je, viem ako sa správa, viem ako kráča, rozpráva a dýcha...a viem že ma slabosť pre teba. Ty si jediná vec vďaka ktorej je naozajstný Damon."
"Wáw, povedala si to úžasne. Nepoznám ťa, ale musí ti na ňom riadne záležať keď ho poznáš do bodky a do písmena."
"To hej."
"Prajem príjemné dobré ráno." Povedal Damon a krásne sa usmial.
"Tu máš raňajky, len si daj." Povedala som mu.
"Sú výborne. Ďakujem, si zlatá..."
"To určite niesom a aj ja ďakujem."
"Damon čo dnes plánuješ?"
"Elena, kráska ako si sa vyspinkala?" Úplne ma ignoroval, smiali sa a rozprávali. Nevydržala som to pustila som slzy hodila som utierku o zem a vyšla som z kuchyne. Po ceste som stretla Stefana ktorí namňa pozrel a šiel ďalej.
"Damon čo si jej urobil?"
"Čo by som mal, rozprávala som sa s Elenou a ona bola ticho, potom odišla."
"Tak takto to nebolo, Damon snažila som sa ti naznačiť že sa ťa Susi niečo pýta ale ty blázon si sa venoval mne."
"A prečo by sa kvoli mne asi trápila?"
"Neviem choď sa jej opýtať."
"Tak ja neviem..."
"Choď Damon, to dievča vie o tebe všetko, naozaj, prekvapuje ma...je bystrá, vie čo môžeš a čo nie, buď k nej milí láskavý, jasné?"
Sedela som na posteli a plakala som. Damon stál za dverami a tajne počúval.
"Ja som vždy ta horšia, idem sa tu poskladať aby mu chutili raňajky a on ma jednoducho ignoruje. Ale nie, nesmiem plakať, ako povedal Stefan, oddídem a bude lepšie. Budú mať odomňa pokoj. Veď ma ani nepoznajú nebudem sa im pliesť po pod nohy."
"Prepáč že otravujem ale..."
"Ty si to počul?!!"
"Ja..ja..áno počul."
Zakryla som si tvár a spustila ďalšie vodopády sĺz. Zrazu ma niekto držal a hladkal po vlasoch.
"Nesmieš si to tak brať, nie som veľmi zhovievčiví, a hlavne sa kvôli mne netráp, som upír, to je môj štýl, cez deň balím kočky a potom ich zabíjam. A ja si ťa nezaslúžim, vlastne k tebe ani nič necítim. Ale si milé dievča. Ale nečakaj že budem milí, a nepribližuj sa ku mne. Lebo som nebezpečný a to si pamätaj."
Povedal a pobozkal ma.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár