"Neruším?" Vošiel Stefan a ja som sa prebrala.
"Nie...a čo sa deje?"
"Ty s Damono? .. "
"NIE! To nie je tak ako to vizerá...to sa vysvetlí."
"Nie je čo vysvetľovať, proste sme zaspali a tým to hasne."
"Damon prekonávaš sa! Ešte si nebol z dievčaťom v jednej posteli ..a len si "spal"....pfú...."
"Braček, mohol by si nás nechať o samote? Chcem sa pozhovárať."
"Nie je o čom sladký Damon..."
"Sladký?!"
"Tak ja vás teda nechám....lebo vám tu asi vadím."
"Nie Stefan, ale s Damonom máme ešte jednu vážnu debatu a chceme ju vyriešiť." Povedala som a krásne som sa usmiala.
"Damon tak teda budeme len priatelia?"
"To nič neznamená, na toto sa zabudne a budeme si cudzí! Je ti to jasné? Ja som beštia a to sa nezmení, nechcem ti ublížiť lebo mi na tebe záleži. Tak prosím nechoď mi do cesty..." Povedal a odišiel.
Milí denniček....
ahoj...mám sa na nič...Damon mi toho dosť navysvetľoval, teda v skratke ..mám mu dať navždy pokoj...prepáč ja už viac nemôžem písať lebo mi zase pôjdu slzy a tých bolo dneska dosť. Idem sa prejsť, ahoj. Susi.
Obliekla som si krásne jarné šaty, boli mi po kolená ... vlasy som si rozpustila a šla som sa prejsť pred penzión.
Damon, Stefan a Elena sedeli na lavičke ďaleko odomňa.
"Tam je Susi, už ste si to vyriešili?" Opýtala sa Elena.
"A ako?"
"Povedal som jej nech mi dá pokoj, ale ako ju teraz vidím asi to zmením. Idem za ňou...."
"Jaj! Damon ale som sa zľakla...čo odomňa chceš? Mám ti dať predsa pokoj!"
"No to hej, ale nemohol som odolať, len som ti chcel povedať že si v tých šatách krásna."
"Ja...ďakuje...Damon kde si?"
Otočila som sa a videla som ho sedieť na lavičke. Vlasy mu viali do zadu a usmieval sa. Nedokázala som mu odolať.
Na večeru som prišla posledná. Sadla som si a začala som jesť.
"Výborné."
"Ďakujem." Povedala Elena a krásne sa usmiala. Bola vážne krásna a pôvabná, nečudo že ju chce chlapec z každého kúta sveta a dokonca aj upíri.
"Elena spravila si to výborne. Takéto jedlo som už dávno nejedol, to jedlo je úžasne ako ty, ale ty niesi mastná a nemáš na sebe toľko tuku." Povedal Damon a zachichotal sa.
Všetci traja sa dlho zhovárali a ja som sa postavila. Proste mňa si nevšímali. Odišla som do izby a zbalila som si kufre. Zišla som dole a všetci traja boli v obývačke.
"Ďakujem za všetko odchádzam."
"Kam ideš?"
"Neviem ale preč odtiaľto." Povedala som a buchla som dverami. Šla som peši, vonku bola zima. Silno fúkalo a kropkalo. Šla som popri hlavnej ceste, pri lese. Stále som mala pocit že ma niekto sleduje. Bála som sa čoraz viac a vtedy vyšiel z lesa Damon.
"O čo ti ide?!!"
"Mne? O teba!"
"Veď som ti to vysvetlil...čo ti tak vadí? Veď som len beštia ktorá zabíja, tebe nemôže záležať namne ..ale na mojej kráse!"
"Prosím ťa nefandi si !"
Damon spravil len psie oči.
"Fajn si krásny ..ale to nie je všetko ...si dokonalí ...proste ťa milujem ...už chápeš?" Začalo silno liať a fúkať .. ja som začala plakať ... bola to také romantické ..škoda že Damonovi to bolo jedno ...
"To ti aj verím!"
"Dosť ..prestaň ..mňa to nebaví ..."
Rozbehla som sa do tmavého lesa a Damon za mnou ..
"Pomoc!"
Chytil ma ..nejaký upír ...bol hrozný ...starí ..odporní ..ale rozumu mal dosť lebo sa jasne vyjadroval.
"Konečne čerstvé mäsko. Hej ty! Tá je moja, nájdi si inú."
"Táto je moja! Mal som krásne predstavy ako do nej zakusnem .. vyciam ju do poslednej kvapky a jej úbohe telo spálim ..." Damon sa usmial. Neverila som čomu hovorí ... vedela som že to nie je pravda. Ale znelo to tak presvedčivo. Upír ma pustil a chytil ma Damon ...
"Ďakujem! A teraz si nájdi inú ty. Poď ideme domov Susi."
"Oklamal si ma ..toto len tak nezostane..."
Začali sa mlátiť, upír rozškriabal Damonovi tvár ... Damon bol na tom vážne hrozne ... a vtedy doňho kusol ..Damon sa bránil čiže to muselo bolieť ešte viac ...
"Zomiera a ja sa len tak prizerám! Nie...musím konať..."
Vzala som kus ostrého dreva ktoré bolo na zemi a ... zapichla som ho do upíra ... on pomali spadol ..bol mŕtvy ...ja som ho...zabila...zabila som ho...
"Damon! Damon...povedz niečo!"
"Soom...soom...slll...aaa..by....zoomrieem...zoo...mrieem...."
"Stratil si veľa krvi ... ...ja ti ..ja ti dám svoju.."
"Niee...to nemôžeš ...nie...Susi ..prosiim..niee ..keby som začal cicaaať ...môžeem ťa zabiť...."
"Noa čo ..mne je to jedno..!"
Z vreckovím nožíkom som si natrhla pokožku a zbadala som prvé kvapky krvi, ruku som priložila k Damonovím perám ...zacítila som prvé cicanie...bolo to bolestivé ....ale po piatich minútach som už necítila, akurát to že som stále slabšia a slabšia ... už som pomali nedýchala no Damon neprestával...
"DAMON! DOSŤ ..DOSŤ..."
Damon prestal cicať a zdvihol hlavu ..ja som ležala na jeho hrudi a slabo som dýchala...
"JA ...prepáč...Susi ..ozvy sa ...prosím ...LÁSKA ...prosím..."
Keď som začula tieto slová .. len som pomali zdvihla hlavu a pobozkala Damona. On mi bozk opätoval.
"Ja ju odnesiem a ty pomôž Damonovi."
Zobudila som sa a nadomnou so videla dve zvedavé hlavy.
"Čo sa...stalo...?"
"Neskôr si spomenieš, cítiš sa už lepšie?"
"Áno, .." Na všetko som si spomenula.
"Kde je Damon ? KDE JE?"
"Je v poriadku."
"Damon už sa prebrala." Damon vošiel a bol pri mne ako blesk. Pobozkal ma na čelo a krásne sa usmial.
"Je ti lepšie láska moja?"
"Áno, keď ťa vidím áno, Damon ďakujem...zachránil si mi život."
"Zbláznila si sa? Skoro som ťa zabil."
Len som sa slabo usmiala.
"Počkať, vy ste vymenili krv?"
"Nie." Odpovedal Damon. Ja som dodala len slabé: "Zatiaľ..." Zatvorila som oči a znovu som bola v snoch.......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
monii304
13. 11.novembra 2011 13:39
a kde je 3..
Napíš svoj komentár