Viac?!

Cítim tvoje bozky, tvoju vôňu
a tvoje vzdychy akoby mi hladili sluch.
Mám chuť ťa objať a vo vášnivom
opojení pritisnúť moje nahé telo na to tvoje.
Dráždiť ťa letmými bozkami, po ktorých
chceme viac- to je to, čo mi spôsobuje
chvenie v celom mojom vnútri.
Nechcem už viac, chcem teba tu a teraz!

Musím počkať, kým moje srdce prestane
bezhlavo tĺcť a ja v sebe nájdem
odvahu pozrieť sa ti do očí a priznať,
že stále cítim viac...
Stále? Takmer odjakživa.
Nikto to nemôže prekaziť,
je to neopakovateľné.
Aj preto som ochotná dať ti
to, čo nepoznáš.. dať ti
viac ako ktokoľvek predtým. Dve veci,
čo nejdú zlúčiť a predsa ich napätie
tlačí k sebe.
Milovať ťa a milovať sa!

Nechcem už viac, len teba tu a teraz!
Chcem to všetko, čo mi chutí s tebou.
Tvoje bozky a vzdychy, čo pohladia
a schladia moju rozpálenú pokožku.
Opäť mi to nestačí...ani tebe.
Obaja chceme viac.
.
.
.

Príde iná, príde iný,
naše cesty sa rozídu tak ľahko,
ako sa zišli.
Prežiješ to, veď ty si ten silný.
Čo bude so mnou je mi momentálne
jedno. Naučil si ma žiť prítomnosť.
Robiť to, čo cítim, nie to, čo myslím.
Zanecháš stopu, odtlačok..
Ranu, ktorá sa zmení na jazvu
v tvare srdca. Nič iné mi nechať nemusíš.
Už nikdy nebudem chcieť viac.
Už nikdy.

Mala som ťa! Na stotinu
sekundy môjho života si bol
ten, kto ma držal v náručí.
A či mi záleží na tom čo ostalo tebe?
Veľmi! Ale už nechcem vedieť viac....

 Báseň

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu