Nebolo na ňom nič výnimočné, nič tak očarujúce čo by mi mohlo ostať v pamäti. a predsa tam ostal po zvyšok celého dňa. Večer som jej zavolala, ani som sa jej nepozdravila do telefónu, iba som na ňu vybehla s otázkou : ,,Kto to bol?" vedela koho myslím. Keď mi povedala že je to len kamarát nič viac, ukľudnila som sa. Samozrejme mi poslala na neho Facebook a my sme si ešte v ten večer začali písať.
Možno ani o necelý týždeň sme šli na kávu. Rozumeli sme si v maličkostiach ako v hudbe, rozprávali sme sa o škole a podobné sprostosti. Ďalšie rande sme mali znova o týždeň a znova a čoraz častejšie. Až kým neprišli prázdniny a ja som musela pracovať.
písali sme si skoro každý deň.
On bol typ chalana, ktorý sa vyspí s každou kamarátkou bez výčitiek svedomia. Ani neviem prečo ale nikdy mi to nevadilo. Brala som ho takého aký bol. Ako mi sám povedal, pre neho sú emócie, ako "mať niekoho rád", príliš zložité.
Zvykla som ho prezývať 'alkoholik' a ja som bola jeho 'Melanka'... ako sa vyjadril, je to familiárne oslovenie a bude ma tak volať. Bol to jeden z ľudí čo som vedela že mu môžem povedať hocičo a on mi poradí a vypočuje ma. Posielal mi texty piesní, ktoré napísal, pýtal sa ma na môj názor, čo by som tam zmenila. náš vzťah bol čisto kamarátsky.
Počas prázdnin ma chodil navštevovať do práce. Sem-tam sme zabehli na kávu. nekonečné debaty s ním boli pre mňa najlepším liekom. mohla som sa mu sťažovať, tešiť sa s ním, plakať pri ňom. vedela som že ja som prvá osoba po dlhej dobe, ktorú má úprimne rád, aj keď mi to nikdy nepovedal... cítila som to.
Obaja sme vedeli že nás čaká dlhé odlúčenie. Odchádzala som na 5 mesiacov do zahraničia. týždeň pred mojim odletom som šla k nemu. Pozerali sme telku a len tak kecali o ničom, začala byť nuda tak sa šlo o poschodie nižšie k jeho kamarátovi že mi chce niečo ukázať.
Prvý krát som počula jeho zhudobnený song. bola som prvá ktorá ten song počula. text som vedela dávno naspamäť. Jeho kamarát hral na klavíri a spieval, on spieval a pozeral sa mi do očí. Bola to pieseň pre toho jeho kamaráta frajerku. Bolo to o láske, ako sa stretli a blá blá blá. Zavolal mi otec že kde som že po mňa príde a ma vezme domov.
Odprevadil ma na zastávku kde som čakala na otca. Mamča mu zavolala, že je doma, musel ísť. Objal ma. Inak ako stále. Pobozkal ma.
Vedela som že je to môj posledný týždeň doma. Vedela som že ten bozk pre neho nič podstatné neznamenal, ale stále som nechápala prečo to urobil. druhý deň pre mňa prišiel do roboty a šli sme k nemu. Kvalitné vínko, bozkávačky na gauči, film u kamaráta. To bolo posledný krát čo som ho videla.
Píšeme si ak sa stretneme na nete. Nikdy som sa do neho nechcela zaľúbiť, pretože som vedela že čo ma čaká... a predsa sa to stalo. Toto je 9 týždňov čo nie som doma. bojím sa že ho stratím, že ma vymení za inú... vedela som o všetkých jeho vzťahoch. Niekedy som sa na neho nahnevala viac, ale to že mal iné dievčatá v posteli mi nevadilo.
Ja som sa bála a stále sa bojím, že ma vymení za inú kamarátku, že ja už nebudem tá ktorej bude posielať nedopísané texty piesní, že mi nebude opisovať celý svoj nudný deň v škole, situáciu s rodičmi, zážitky zo včerajšej párty. Bojím sa toho že si nájde inú kamarátku... na to všetko čo som pre neho robila doteraz.
Chýba mi. Ľúbim ho.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
storm8
5. 10.októbra 2012 17:47
ach jaj
2
takto som to celé myslela neviem sa dočkať dňa keď prídem domov .. mala som depku trebalo sa mi z toho vypísať
Napíš svoj komentár