Že som sa všetkých tých drog a vecí okolo bál, lebo som netušil či to zvládnem..Ako vraví Helga: "Mal si skončiť skôr, ako si začal!"
Asi mala pravdu..
Z toho teda logicky plynie otázka, prečo som miloval temného diablika vnúti môjho svedomia?
Dával mi pocit istoty, že všetko môžem a zároveň nič nemusím, bez akýchkoľvek následkov.
Ak mám povedať pravdu, nikto mi nič nedal zadarmo, zo začiatku možno, no potom som musel hľadať iné cesty ako prísť k vysnívanej hrozbe.
Narkomanov som obdivoval v jednej veci, ako si dokázali zohnať prachy na to, čo potrebovali..či už pre ich "svedomie" rozpredávať kuchynské spotrebiče vlastnej mami (ako som nakoniec skončil aj ja..) alebo pre trpezlivosť "poctivej" práce.
V parte sme si ideálne rozumeli. Výmenný obchod a la "niečo za niečo"..Tie fajn bezstarostné životy, kde bol každý sám sebe pánom. Chcel som, dostal som, dal som si.. Každý piatok, žiadna závislosť, žiaden dôvod!
Tabletôčky..
Najistejší spôsob ako sa dostať do dobrej nálady bez toho, aby to na vás dlhodobo zanechalo následky..Teda, to som si zo začiatku namýšľal.
Že si dám, len ak budem chcieť..
Že určite nebudem závislý..
Že sa na mňa nikto nikdy nepozrie vyčítavým pohľadom, so slovami "beznádejný prípad"..
Že nikdy neskončím na fízlici za prechovávanie omamných látok...
Že nikdy nebudem ležať v špitáli kvôli žltačke..
Že moja vlastná mama sa kvôli mne nervovo nezrúti..
Že radšej vypadnem z domu, akoby som sa mal na to pozerať..
Že foter sa ku mne radšej priznávať nebude..
A takto by sme mohli pokračovať donekonečna!
Ani neviem, ako dlho som si namýšľal, že zostanem len pri povzbudzovačkách. Bol som hlúpy!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár