Po tom dni som vytiahla staré temperky, rozcuchaný štetec, pomaľovanú paletu, ktorej žltá prischla na povrchu ostatných farieb...Tak ako môj najčerstvejší pocit z toho dňa, prischol, pekryl minulosť, ktorá bola...
Už je iba ,teraz, ktoré pretrváva...navlhčím konček štetca, s istotou ním šmahnem po zelenej a ťahám neprerušovane akúsi neidentifikovateľnú krivku po povrchu drapľavého papiera...
Zapnem si hudbu, začínam plakať, je to uvoľňujúce...môj pohyb štetcom je stále istejší, pritlačím ho k povrchu, papier začne nasávať silu, tlak, sýtosť zelenej až kým nepremopkne...už nevládze...je to zničujúce...
pretriem si líce, urobila som si zelenú šmuhu, nevadí, pokračujem v maľovaní...
Teraz mám chuť na červenú, ták, tá mi pripomína vášeň, ktorá riadí môj ťah...pomaličky ňou obťahujem zelenú krivku, je tenká a zároveň tak výrazná...
Nemôžem dýchať, otvorila som si okno, prievan prechádza cez tú presiaknutú dierku na papiery, dáva jej tvar...
Skúsim tú žltú, pomaličky ju pokropím a ona ožíva, je svieža ako naposledy, ked´ som ju použila na slnečnicu, ktorú som maľovala, ked´ som si myslela, že všetko je krásne , len my to tak nevieme vnímať...
Pozadie, ktoré som mala namaľovať ako prvé, maľujem ako posledné ,dávam ju všade...nech znovu získam ten pocit!
Pocit,proste niečo, čo mi dá chuť žiť a byť samostatnou vo veciach, situáciach, ktoré musím riešiť sama!
Lebolen tak to všetko jestvujúce môžem pochopiť, príčinu, dôsledky, všetučko čo ma žožiera, čo dáva kostru slovíčku ,Prečo,...
Žltá, ktorá symbolizuje energiu Slnka, jeho duchovný aspekt, poriadok, šťastie, porozumenie, zručnosť, obratnosť...
Červená, ktorá symbolizuje cyklickosť, oheň(vášeň)silu, vôľu, zjednotenie, obnovenie...
Zelená, ktorá evokuje prebudenie života, narastanie, oživuje moje vnútro, dáva mu nádej, zmierňuje jeho obsah...
Zelená čiara, môj život, ktorý je dynamický, stále sa meniaci...hladný po poznaní, pravde a harmónii...
Je však obkľúčený červenou, ktorá ho zjednocuje, omotáva si ho vôľou, vášňou, ktorá je vedúcou...nedovolí mi poznávať podstatu toho, čo skúmam...je silnejšia ako samotná hmota...angonstická farba...
žltá, ktorá pretrváva navždy, je obklopujúca, tvorená energiou,ktorá zas riadí vôľu....
Všetko súvisí zo všetkým...no my to nemôžme vidieť, možno časovú postupnosť, možno kauzalitu, možno odraz idei do nášho sveta...neviem ako to môžmu nazvať...no viem, že to je skutočné, nevyhnutné, produkujúce. my sme závislí práve od tohto princípu...
A čo ta dierka?!...je to ako naá zmysel, zvaný zrak, ktorým môžme hľadieť všade, a predsa neuvidíme tú podstatu pozorovaného, týka sa to osôb, javov, veci...všetkého.
Rozmýšľam, čím ju vypchať, dierku, ktorá nás len zavádza,klame a následne nám to ubližuje...asi tam dám kúsok zrkadla, ktoré to všetko(ne)videné bude spätne odrážať, nech si to budeme môcť preskúmať a snažiť s apochopiť skutočnosť, kým je čerstvá ako tá žltá na palete...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Ambivalencia citov je samozrejmosťou, nič nie je 100% ..
A k tej čiernej, nepísali si náhodou, že ked´ zavrieš oči, tak všetké farby sú pekné..aj čierna...
No všetke farby vznikajú z bielej...vidíš, zas tá relatívnosť
A k tej čiernej, nepísali si náhodou, že ked´ zavrieš oči, tak všetké farby sú pekné..aj čierna...
No všetke farby vznikajú z bielej...vidíš, zas tá relatívnosť
3
To hej, ale nemôžeš predsa vždy mať iba zatvorené oči... Príde čas, kedy ich budeš musieť otvoriť!
Ach, zas tá relatívnosť!...
Ach, zas tá relatívnosť!...
Napíš svoj komentár
Zaujímalo by ma iba, prečo keď sa zmiešajú všetky tie farby (tak ako pocity) vždy z toho vznikne iba čierna...