Pre tvoje slzy, tvoj kameň ťažoby...pre tvoje myšlienky vryté na papier...
Bude tu pre teba...aj ked´ ju nebudeš vidieť...
Stačí, že vieš...
Koľko veci vieme a predsa, nestačí to.
Vieš, že po ťažkej noci príde krásny deň...
Po silnom daždi sa voda zo zeme vyparí..a tráva bude zelenejšia...
Vieš, že každý úsmev niečo stojí, každá slza trochu bolí
A predsa...snažíš sa to prehliadnuť, kričíš, nechceš počuvať ťažké kroky času, ťaží ťa vlastná slabosť
vyplyvajúca z rozpoloženia, neistoty a pocitov.
Stále sa ti zdá, že dokážeš bojovať s tým všetkým...
No ked´ to príde, schováš sa, sleduješ so zatajeným dychom, kedy to odíde...z tvojho vnútra.
Parazituje to na celom tele, čo je horšie, nachádza sa to aj vo vzduchu , ktorý potrebuješ...dýchaš ho...
Prečo to nemôže byť symbióza?...
Krásne spolunažívanie, prospešné pre oboch zúčastnených...
A možno, možno to aj symbióza je...len ja to tak neberiem.
JA a POCIT...čo to je?
A napísala som to psrávne?...
Možno je pocit súčasťou mňa...
Objavuje sa tu čas minulého života?...
Je to chyba karmy...alebo nízkeho tlaku?...
Zvláštne, stále rozmýšľam o nejakom pocite...ale...
Ved´ ten vytváram ja sama...teda som strojom ,ktorý vytvorí niečo, čo ma potom samotnu ničí...
Som ako stroj, ktorý vytvára robota..a ten potom do samotného stroja kope...
Prečo to nemôže byť vzájomne prospešné...
A možno aj je...len my o tom nevieme...
My = ja a pocit...
Ospravedlnenie/Vysvetlenie...som len človek, moje zmýšľanie nie je a nikdy nebude stopercentné...
Práve ten pocit je zárukou, že nikdy nebudem vidieť ruku...
Stále tam bude tá hmla, ktorú prináša pocit sám...
Nemyslím si, že som to nazvala správne ,Pocit,...
Možno je to sám život...a ten POCIT je jeho chuťou, ktorou si ochucujem svoje JA...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár