Nevieš kam, nevieš prečo, nevieš či áno , či nie...
Len kráčaš tou hmlou...predieraš sa neistotou, zhadzuješ predsudky...
Nevnímaš čas, ktorý ťa sprevádza, vnímaš len nutnosť...
Nemôžeš sa jej skryť, len utekať...kráčať neistým krokom...
Skús ju predýchať, zvlhčiť ju, nech sa vyparí , skondenzuje a vznikne dážd´..rob čo chceš!čo cítiš...
Tá hmla raz zmizne...
Nemáš veľkú kapacitu pľúc...tvoje slzné kanáliky už nevládzu...
Ostáva ti jediné, predierať sa ňou...čakať kým vystúpi...
Vôbec sa ti nechce, sadneš si a čakáš, si nízko, možno niečo uvidíš...
Dýchaš..predýchavaš strach, chceš ju urobiť transparentnou...hmlu, ktorá ti bráni vo výhľade...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
...možno...čo má človek zo slniečka, ked´ hmla nedovolí preniknúť slnečným lúčom až k danej osobe...
3
Slnko prenikne všade... skôr či neskôr!
A bodka! Už viac sa nehadaj, lebo mam pravdu!
A bodka! Už viac sa nehadaj, lebo mam pravdu!
Napíš svoj komentár
VŽDY! Až do konca sveta!