Už sme začali lietať, ked´ ma prštek slniečka pošteklil, nikdy mi nedovolí spávať príliš dlho...musím predsa pomôcť Zvončeku vyvetrať moju postielku...a možno prída Včielka Julka..tak nech tu je poriadok.
Musím si umyť tvár, hopsnem na lístok, na ktorom pavúčik spriadal pavučinku, jej zložitá štruktúra zachytila kvapôčky, veľké ako ulita...
Tak som sa umyla a môžem ísť...musím splniť svoj plán:vyšantiť sa s Eržibetkou na slnečnici..vychutnať si raňajky, slnečnicové semiačka...no mňamiky..a k tomu si dáme medík od včielky Julky, teda ak príde...
Potom sa Eržibetka zavola motýlika a môžme štartovať..
Rozprestrie krídla, ja si ľahnem na ľavé a Eržibetka na pravé...zavrieme očká, pavúčik nás prikryje pavučinkou, tak nespadneme...
Júj...taký relax..to je život...hoci sú to okamihy malinkaté ako sám hmyz...ale vedia oživiť aj ten najnudnejší deň...ked´ preletí muška pred nosom, ked´ lienka odštartuje svoju púť z tvojho ukazováka, práve vtedy, ked´ si praješ pekné počasie...
Alebo ked´ si predstavuješ ľahkosť, akou je nadnášaný motýlik sám..jeho krídla sú ako myšlienky, ktoré púšťaš do vetra... a konečne môžeš slobodne lietať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sarik
2. 7.júla 2006 18:52
eržibetka???? to odkial si prisla na take meno???? hat musis uznat ze ani taka katika pripadne šárika alebo karčinečka prípadne maximilián nie su zle neber ma vazne cmuk
Napíš svoj komentár