Túla sa ulicou, hľadá palicou, chce zistiť, či je to pravda,chce zazrieť stopu, jej náznak...že to bola skutočne ona, tá ktorá všetko zmenila...
Ani nevie, kedy presne to všetko začalo...
Jeho pohľady sú od tej sekundy také ostré, jeho krok je taký rázny, jeho uši selektívne preriedujú obsah počutého.
Prezerá si fotky, listuje si zošit, počúva tú pieseň...
Hľadá ju kde sa len dá, pozrel aj pod prikrývku, aj v pivnici bol...
Nechápe, ako sa tak skoro mohla objaviť...
Prišla, otovrila dvere, urobila prievan v jeho živote a je preč...
Ani nezaklopala...surovo si vošla a hotovo.
Nestará sa, či ublížila, či podrazila, či rozveselila, či pomohla vzlietnuť alebo kopať hrob...
Už je vypísaná aj odmena ...za jej hlavu 2000 pokojných dní...
Každy ju chce nájsť, zamknúť ju do klietky a nepustiť...
A tak hľadá aj on...najmä v noci..ked´ ľudia spia, len ona nebdie, čaká na svoju obeť, ktorú udusí ako jeho...
Vysaje aj posledný dych, žili stenšia svoj priemer ,svalstvo ochabne....
Len mozgová kôra nepopustí....koncentrácia všetkého, čo definuje náš život ako skutočný , sa sústredi práve v mozgu, je továrňou, v ktorej to všetko začína pracovať...
Začína bolieť hlava, ide nám prasknúť, nevieme spať....
Otovrí okná, urobí skutočne prievan, schladí naše vnútro, my sa začneme triasť samotou, naše vyvetrané vnútro je podchladené, už nevládze cítiť, emanovať teplo...lásku
Kráča pomaličky,zatajuje svoju prítomnosť, bojí sa, dúfa, že jeho dych či pach nepošteklí jej receptory, čo by znamenalo istú smrť...najmä pre neho...aj iných...
Lenže on vie, že ak ju nenájde a nechytí ako prvý, chytí si opäť ona jeho...a to by bolo strašné...
Tak kráča tmavou uličkou, počuje daždové kvapky, ktoré sa rozbíjajú ako sklíčka o chodník, tieň, ktorý vrhá poulična lampa, mu robí spoločnosť..a teplý vzduch sprevádza jeho nesmelé kroky...
Dúfa, že ho nezahliadne, ved´ je tma...
Bráni sa, je to prirodzené, chráni si svoje šťastie, tak ako motýľ svoje krídla...
Lenže on chudák nevie, že tá hnusoba je transcendentálna...
To si mnohí neuvedomujú...pokiaľ ich osobne nepohladí nemilosrdne po srdci...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ani nevie, kedy presne to všetko začalo...
Jeho pohľady sú od tej sekundy také ostré, jeho krok je taký rázny, jeho uši selektívne preriedujú obsah počutého
toto je prawda... =/