Bosé nohy, uanavené telo ,zaprášené vlasy...
Snažím sa nasávať ten pocit celkom nenápadne
Nechcem aby si uvedomil, že bol očakávaný, mohol by náhle újsť...
Zavriem oči, tvárim sa, že mi je celkom ľahostajný...
Ved´ nebudem predsa koncentrovať svoju pozornosť na taký ,pocit,
Radšej sa hrám s vetrom, teda moje boľavé prsty sa hrajú
Ja sa len tvárim, že ma to baví...
Musím si dávať pozor, lebo ináč újde, újde ten ,pocit,
Zvládam to, stále pretrváva...
Nezdám sa...

Ups!Vychádza slnečný kotúč teda to je nebezpečné...
Musím sa tváriť, že nevnímam jeho ranné lúče!
Mám zavreté oči a ,,len tak ležím,,
Ved´ taký obyčajný východ slnka...css..mal by mi byť ukradnutý!
Lebo ten ,pocit, újde...

A dosť!Toto nie je fér!
Ja sa tu premáham...hrám sa na pesimistu prvého stupňa...
A drzé vetrisko mi štekli prsty na nohách, dokonca mi vošlo pod tričko.

Fajn nevládzem, vzdávam sa!

Ták...dúfam, že slniečko, vetrík, vlhkosť rieky, čajky, ktoré spapali všetko sladké pečivo z naj pekárničky, nebeská modrá...ten celý pocit, ktorý ma konečne vyslobodil z pút myšlienok, ktoré mali vždy rovnaký zámer...
Chceli mi znemožniť prežívanie toho slovami neopísateľného pocitu...

Bol to boj času a ...a ...mňa...
A kto je víťaz, kto porazený?...
Neviem...ale ja som sa skamarátila s časom, asi sme vyhrali obaja.
A ja, teda...už ani neviem...Proste...som zamotaná...

A predsa, som opäť v objatí myšlienok...ale sú prečístené, asi ten prievan...to, že som ležala oproti tečúcej rieke...
Možno to všetko moje myšlienky prečistilo, odfúklo to zlé, čo mi bránilo spoznávať silu času a mňa...pocítiť šťastie.

V to ráno, ked´ som ležala na moste,prvýkrát som vyslovila vetu, že by som dokázala namaľovať šťastie...
Fúúú...teraz fakt neviem, bol to len čas, moja únava, šepot rieky, či stovky kilometrov?!

Proste...vždy ked´ budem počuť slovíčko muffina či ju práve budem ochutnávať...budem šťastná...
Z dôvodu, že som v jedno ráno dokázala aplikovať ,pocit šťastia, na niečo hmotné, teda na čokoládovú muffinku...

 Blog
Komentuj
 fotka
jp  23. 7. 2006 13:30
tak ako sa mas? niekedy napis ked sa dostanes na net...
 fotka
mei  23. 7. 2006 17:43
chybash tu lujzicka
 fotka
sarik  23. 7. 2006 20:01
hat mila moja zvlastne ze aj ja som v to rano bola velmi stastna, ale ja som prezivala uplne ine pocity... a na muffinky som takmer zabudla dakujem, lujzi, za vsetko pekne co sme spolu prezili a ospravedlnujem sa za vsetky veci, ktore som povedala a urobila... viem ze to bolo velakrat odo mna hnusne, ale niekedy je to len o tom, ze kazda z nas zije vo svojom svete a v kazdom z tyvh svetov maju urcite slova a urcite veci uplne inu hodnotu.. vedz ze nic z toho co som hovorila alebo robila, som nerobila proti vam alebo preto, ze by som vam chcela zle.. proste len vies, ze su veci, ktore pre mna nemaju takmer nijaku hodnotu, slova, ktore nic nemenia... aspon nie co sa tyka mojich pocitov... tak ci tak som velmi rada, ze sme tam v to rano boli obe, lebo bolo uzasne, bolo to naozajstne stastie, zhmotnene, vnimali sme ho vsetkymi zmyslami... nikdy nezabudnem a velmi vas obe lubim, zivot bol v tu chvilu nadherny, v to rano ... bolo proste neopakovatelne... aj vy dve zostanete v tej casti mna, ktora sa vola "stastie" lebo stastie je to, co mi prinasate... nie iba v to rano, ale cely cas, a boli to vsetky momenty prezite s vami.. no a potom este par drobnosti ako chut muffiniek dakujem za vsetko... citim, ze po tomto vylete som opat trochu blizsie s svojmu "bohu" a teda k svojmu statiu... velmi vas lubim... a dakujem!!!
 fotka
tamvtme  24. 7. 2006 08:21
Jp - no ahoj už som tu, čakám na icq

Mei - no Nadeždička, nečuduj sa, ked´ ti napíšem, že aj vy ste chýbali mne

Sárineny - neviem čo napísať...asi len to, že ten naš (vý)let bol prekrásny..a všetko v ňom bolo tak zmyselné...od toho šitia(puk.. až po naše psycho...

Proste ty si skutočne madarský človiečik
 fotka
sarik  24. 7. 2006 14:25
bol to naozajstny budapestiansky vylet pod dozorom nadapu Attilu a bolo to skutocne... madarske!!! szeretlek!!!
Napíš svoj komentár