Hladina bola pokojná, tak ako ich myšlienky...ale ked´ sa naklonili, spozorovali to...silu vody, obyčajnej, chladnej, neživej, dynamickej,špinavej...jej molekuly sa valili, jedna sa pritisla k druhej a tá druha k tretej...
Bolo to krásne, pozorovať tú pokojnú hladinu, ktorá sa v okamihu zmenila na silný prúd padajúci ku dnu.
Pripomenulo im to vlastnú skúsenosť, ktorá bola podobná vode...silná, neúprostná a chladná...
Rozhodli sa prejsť po drevenej konštrukcii, ktorá im umožnila výhľad, vkročili na zelený koberec, svoj pohľad upriamili na odraz vo vode, kmeň starej brezy tancoval na hladine, na tráve ...a vo vzduchu..
Slnečne lúče prečesávali korunu, odrážali sa vo vode ako aj na pokožke, ktorá bola bledá...
Dýchala pomaly, chcela si zapamätať každý okamih, kedy ju hladil vietor...
Bol zlý, fúkal si ako chcel, zavítal do koruny, potom preletel cez vodu, pohral sa s vlasmi, poláskal pokožku..a odfučal preč...myslím si, že šiel k tej lastovičke, ktorá lietala tak vysoko nad ich hlavami...
Pokračovali v ceste, kráčali a dýchali rytmicky..s takou ľahkosťou a predsa, človek by si bol pomyslel, že v živote sa nedá dýchať pomaly a prežívať niečo pekné...a predsa.
Všetko bolo ako z rozprávky, sadli si na trávu, zdvihli presýtené oči k nebu...jeho nekonečnosť ich prinútila hľadieť tak dlhom, kým im nezačala byť zima, slnko zapadlo za kopec, a predsa ho vnímali...jeho hrejivé teplo sa preplietalo cez perinu oblakov...
Možno keby boli inde, s niekým iným, možno by prežívali niečo krajšie, vzrušujúcejšie..ale boli tam, uvedomili si to a dýchali ako po prvýkrát, rýchlo a nepravidelne, pochopili, že majú možnosť, ktorú využívajú práve teraz...
Koľko ľudí sa tak teší, koľko ľudí má tu možnosť, koľko ľudí chce a nemôže..alebo mohli a nechceli..?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
...možno!...