Skúsila som to, celkom som to zvládla...
Vyšli sme do tmevej ulice...taká chuťovka...
Potom sme šli na metro, ked´ sme kráčali schodmi, vetrík bol haluzný...privrela som oči a snažila sa vnímať jeho intezívne nárazy...
Samozrejme musela som spomaliť,ináč by som pribila...
V metre to bolo fakt pohodové, ľudia nevnímali...
Len ja som sa snažila zapamätať si ten pocit...
Ked´ sme prišli do klubu...fúú..no opäť hrali dramáč...
Sadli sme si na koženú pohovku a počúvali jemné vokály...
Potom dal lounge...ty vole..tak ako toto...
Taký stav by som chcela mať vždy, ked´ mi je na h.....
Neviem..proste...POHODA..
...no comment..
Hudba ...no je neviem, v živote máme množstvo možnosti...
A kto nevyužije túto, teda vnímať hudbu ...skutočne ju precítiť...
Každý pohyb,úsmev, pohľad podriadiť jej, kráľovne, ktorá nás ovládne...
Nik iný a nič iné..len ja a ona...
Hudba, ktorá mi pomaličky vyťahuje myšlienky z hlavy, skrehnutého tela....
Narovná ma ako igelitový sáčok..
Nafúkne ho, vdýchne doň vzduch, urobí uzol a on sa môže vznášať...
Tak taký pocit je ťažko opísať, porovnávať..proste, treba ho zaŽIŤ ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár