Tak dlho som ho usilovne skladala..a zrazu spadol...
Videla som zelenú sedmu, ktorá stratila svoj jas...
Nechápala som...
A ani nechápem, len zazerám na rozhodené karty, nad ktorými som tak často sedávala a rozmýšľala, ako ten domček postavím a nezrúti sa...
Tak dlho, tak usilovne, tak hlúpo, tak slepo som verila...
Nechápem..ničomu nerozumiem...
Prečo je tak ťažké dostať niečo, ked´ ja to dokážem dať...
Nečakám zázrak, nečákam nič, čo by bolo nezaslúžené...
Len hlúpu pravdu..nič viac, nič menej...
A dostala som..hej dostala som...facku,to aby som sa prebudila...
Ako dlho som spala?...
Deň, týždeň, dva mesiace, rok..?
Spala s predstavou v hlave a staviala domček z karát...
Vedela som, že je to krehké, nevýpočitateľné...
Ale nechcela som ani pomyslieť, že by sa to mohlo stať práve mne...
Nepoznala som a ani nepoznám dôvod/príčinu, prečo sa to stalo....
....Zvláštne..ako sa osud dokáže zahrať....
....Zvláštne...práve vtedy, ked´ to človek nečaká...
....Prestáva veriť, dúfať...nadobúda istotu...
A vtedy to príde...prekročím hranicu únosnosti...
Keby sa ma niekto spýtal, či som pripravená ?,...
Odpoviem, záporne...ved´ človek nikdy nie je pripravený...
Teda to si len myslí..do určitého okamihu, kým neprekročí ,hranicu,...
Až za tou hranicou pochopí, že je oveľa silnejší, ako sa zdalo...
Hej..je silnejší...a samostatnejší...
Je to výhra?..Je to prehra s očakávaním, nádejou...
Všetko je komlikované,pomotané, nečisté...
Len myšlienky sú už spraté...stokrát prežmýkané, stokrát vyžehlené, stokrát vybielené....
Stokrát sformulované do argumentácie...stokrát vylsvené príliš potichu..príliš hlasno v samotnej hlave...
Čo s takými myšlienkami?
...Ostávajú, nedokážem ich vyhodiť...
...Nechcem ich vyhodiť...práve v nich sú obsiahnuté chvíle, kedy som sa cítila silnou, šťastnou, spokojnou...
Prečo aj ked´ ich mám, necítim sa takou?...
Prečo, si neviem povedať, čo nechcme počuť?...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
byť si istý je smiešne."
J.W.Goethe