Zašlo Slnko, vietor prečesával pšeničné klasy..
Nad hlavami sa rozprestrel tmavý mrak.
Chytila sa ruky a kráčali rýchlejšie...
Mali strach...pochopili...
Začali utekať, nechceli aby ich to dobehlo...
Opäť spadla, už nevládala...
Vyzula si topánky a dýchala zhlboka...
Opäť prijala pomocnú ruku a kráčala...
Cítila chvenie, také studené a nezadržateľné...
Rozpršalo sa...nohy sa im zabárali do ílovitej pôdy...
No nezastali,zrýchlene kráčali...
Boli premrznutí, kvapky sa im kotúľali po tvári...
Zahrmelo, spadli na mokrú zem a objali sa...
Čakali kedy zakroči blesk...
Vedeli, že nemajú takú moc..utiecť mu...
Počítali do desdať..a znova...
Nič...
Blesk nenastal...ešte raz zahrmelo..a oni pozreli na nebo.
Veľký tmavý mrak sa pretrhol..najprv na polovičku..a potom na stále menšie a menšie oblaky..
Stále sa držali a s úžasom sledovali dynamiku celého diania.
Ked´ prestalo fúkať, vstali zo zeme, pretreli si mokrú tvár, chytili sa za ruky, usmiali sa a pomaličky kráčali späť, odkiaľ prišli...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
pekne