Stalo sa...už sa neodstane, ja som rada...
Len som sklamala samu seba..možno aj osobu, ktorú mám rada.
Už sa mi zdalo, že všetko bude fajn..a opäť to prišlo.
Myšlienky mi vrážali do hrude, pomaličky prerážali pokožku, tukovú vrstvu, mäso, prešli cez rebrá..priamo k srdcu...
A opäť ho začali hužvať, trhať...
Kedy budem môcť zakričať ,,Už stačilo!,, a bude to mať účinok..?
Viem...všetko raz prebolí, no práve teraz mám pocit, že tá bolesť len začína rásť...
Je ako púpava...jej lístky, žltý kvet, padáčiky..to všetko som vyrvala zo svojho života...
Lístie..kvet, to šťastie, ktoré odkvitlo...padáčiky...aké krásne prirovanie..k pádu, ktorý nastal...
A predsa mu nie je koniec...padáčik padol..a opäť z neho rastie..púpava...tá burina hnusná...
Zvláštne..ako sa človeku v danom momente dokáže zhnusiť niečo tak krásne ako je púpava...
Prečo?!...Prečo sa už neviem tešiť ani z nej?..
Prečo chcem viac..prečo neviem byť spokojná, brať všetko tak, ako to je..a nestarať sa o ,preto?,....
A takto môžem ísť spať...
..Bez odpovede...bez žltej púpavy...
pekne napisane...prirovnanim ku kvetu si mi pripomenula moje pocity pri pisani blogu-zranena sedmokraska.... ty si tu pupavu nestratila, ved prave ten padacik ostatal, z ktoreho opat vyrastie...ak mu ty dovolis rast
Prečo chcem viac..prečo neviem byť spokojná, brať všetko tak, ako to je..a nestarať sa o ,preto?,....
lebo clovek prosto taký nieje. ak by bol, doteraz by sme okopavali primitivne polia drevenymi palicami. nesmies sa zmierit s tym co mas-musis vzdy chciet viac. ale nie stale to iste,co si mala aj predtym,ale nove,lepsie...
co sa deje moja? dufam, ze o5 najdes svoju radost a peace of mind... mrzi ma ze sme tak daleko ale som s tebou... dufam ze budes opat coskoro happy a taka vyrovnana, ako na poslednej session... pride to, cas...cas to spravi... ako naposledy ... pamatas? lubim ta.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.