Moťýlik naháňa motýlicu, sadli si na astrovitý kvet, vyznáva jej lásku...sosáčikom ju hladí, dáva jej napriamo na vedomie, že je sladká, je jeho energiou, jeho všetko...
Stojím a pozorujem šantenie vetra, naháňa sa s prúdom rieky
Hladí mi tvár,vyšantí sa mi s vlasmi a odchádza, už je v korune starej vŕby...
Ležím na lúke, nevnímam okolie, len vysokú trávu, ktorá mi bráni vo výhľade...šteklí ma...vidím lienku, ktorá sa chystá odletieť, je voľná, musí si užívať...
Je mi krásne...viečka hladením vetra oťažia...spím...
Pomaly otváram okenice do sveta, všetko je tmavé, nevnímam hravosť slnečných lúčov, sýtosť modrej na oblohe, ani motýlik sa nešantí s motýlicou, lienka už asi odletela...
Zelená tráva, ani tú nevidím, je tma...
A čo teraz?!...
Jasné...hviezdy, mesačný svit, odlišnosť modrej na hladine rieky od modrej na tráve, cítim gutáciu listov, nežné kvapky ich výdychov...krása...a tak som sa bála...
Zavriem oči..počúvam vietor, ktorý dáva dobrú noc všetkému, čo je živé, tráve, chrobáčikom...aj mne...
Venuje mi pohladenie, prikryje ma lístim, ktoré zbierali cez deň mravčeky, môžem sladko spať...
Tak ako noc a deň, tak aj bolesť a radosť, láska a nenávisť, biela a čierna, cukor a soľ, sucho a vlhko....
Všetko, skutočne všetko má svoje opodstatnenie, ktorého podstatu môžme pochopiť len vtedy, ked´ sa ,biela, opiera o ,čiernu,...tak ako krásu noci pochopíme len vtedy, ked´ ju prirovnáme ku kráse a odlišnosti dňa...
Tak ako sila lásky a jej porážka...
Všetko je krásne , to si však nechcmeme pripustiť, tak to nazveme, že je to relatívne...kto chce uvidí v tom viac. kto nie, tak nepoletí...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Myslím si ,že život nám ponúka mnoho...ako ľúbiť aj stratiť niekoho...
Všetko má svoje pre a proti, treba len oči otvoriť a pochopiť tú spojitosť, ktorá je regulátorom naších pádov a letov...
Jeden let som ochotná vymeniť za desť pádov...
Stačí jedno krídlo, to druhé má osoba, ktorá ťa obíjme a tak môžete lietať ...
Všetko má svoje pre a proti, treba len oči otvoriť a pochopiť tú spojitosť, ktorá je regulátorom naších pádov a letov...
Jeden let som ochotná vymeniť za desť pádov...
Stačí jedno krídlo, to druhé má osoba, ktorá ťa obíjme a tak môžete lietať ...
3
je to naozaj pekne.. a nazor som sem predsa dala... mas prawdu.. ja wiem ze wela ludi mozno prezilo wiac zleho ako ja... ale som uz raz proste taka... a oliet ma to bude stale...
4
Nikde nie je napísané, kto koľko toho zlého či dobrého prežije...
Proste sme tu, žijeme na tomto svete, naša existencia nie je náhodná, tak ako naša bolesť a prežívanie všetkého...Len my si musíme uvedomiť silu a závažnosť, naučiť sa pionímť túto realitu ako nám vlastnú, osvojiť si ju a čerpať z nej...
Proste sme tu, žijeme na tomto svete, naša existencia nie je náhodná, tak ako naša bolesť a prežívanie všetkého...Len my si musíme uvedomiť silu a závažnosť, naučiť sa pionímť túto realitu ako nám vlastnú, osvojiť si ju a čerpať z nej...
5
vsetko je take a takeee to je zakladna pravda!
filozofujem heheee. ako sa maaavash?
filozofujem heheee. ako sa maaavash?
6
Hej, pravda pravdúca.. mám sa fajn, čítam si o fenoménoch, objektivizácii , pijem čaj a rozmýšľam, proste ,,relax,, a samozrejme chilloutík
Napíš svoj komentár
Ach, ty sosáčik! ....
V čo ale vlastne chceme veriť? V lásku?... To čo je...?
Relatívnosť najvačšieho stupňa. To slovo, ktoré bolo vložené do slovnej zásoby len za to, aby bol párny počet slov (alebo nepárny....) Veríme, aby sme mohli byť sklamaní...
Riedime sklamanie chvíľkovým šťastím a lietame, aby sme si mohli opať rozbiť hubu... Nestačí nám, že máme ešte modriny z predchádzajúceho pádu?...
Eh! Tá perspektíva... Nechať si narásť krídla, aby nám ich zlomili... Aj antiviráky proti láske sú len na krátko, príde hacker a sme v riti....
Inak som šťastný.... Heh! bleeeeeeee