Je to ,slza, nevedno odkiaľ sa vzala...len sa mi kotúľa po líci...je teplá, jej priamy pohyb ma šteklí, zvlhčuje mi pleť, štípe, jej koncentrácia je málo zásaditá...
Je moja..! Je moja, nechcme aby mi ju niekto utieral...
Nie, chcem si ju vychutnávať...dôkaz môjho nepriamého šťastia...
La la la la la la láááá...nanánáááá ....You can find something strange...lálálááá...tutútúúú..pampampáám...
Trošku som sa nechala uniesť na krídlach vrtkého šťastia, ktoré mi zmelodizuje aj nemelodické ticho noci...
Ja sa bojím, vždy!Ak nie vedome tak podvedome určite...
Poznáš ten strach, prežívaš niečo pekné, priam zázračné, bojíš sa konca tej rozprávkovej cesty...návratu do reality?
Tak, teraz to prežívam, očividne vedome..
Tak ako strach ani slza nesymbolizujú niečo smutné...
žeby paradoxná situácia?...Nie!ja sa hádžem do tej tiešňavy sama, som ,zašprajcovaná, nechcem aby ma niekto vyslobodil, ja som slobodná...
Proste, je to kruté, chcem si virtuálne ,zhmotniť, svoj pocit, podeliť sa oň...a nedokážem to...
Hádžem tu iba surové cesto, tak ako hlaušky do vriacej vody, dúfam, že potom sa stvárnia, získajú formu, tak ako toto moje písanie...
Jáj, je to krásne utrpenie, cítiť vôňu žltej, hmatať lásku, kresliť vzduch, piť slová...kŕmiť sa úsmevom, ktorý mi dáva...a nevedieť sa podeliť, byť nasilu egoistickou...
Jááj!....Mám bordel, zmätok, chaos, veternú smršť v myšlienkách a pocitoch...
Nadnášajú ma, vytvorili koberec, lietajúci koberec, ja letím...
Dnes je nov, veľa nevidím...ale viem, že tam dole sú postavičky so skutočným pokladom, pohostia ma vždy, bez opýtania..nemusím sa vopred ohlásiť, svoj hlučný príchod
A predsa som vítaná...strašne rada lietam...počúvam hudbu, ktorej text nedokážem vnímať, som hluchá voči pozemským veciam a javom...
Cítim však vibrácie...cítim cit...ten poháňa môj koberec...
Dynamika...moje ja a neja...solipsizmus tu nepletiem, je utopistický...ale...ale...vlastne ani nie...
Pred pár dňami som súhlasila s agnosticizmom...mýlila som sa!
Aké je krásne mýliť sa vo veciach, ktorých pravdivosť, esenciu môžem objaviť sama...
To preto tá ,slza,...tak už viem...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
3t.m.
5. 6.júna 2006 11:48
Takto toto: "Poznáš ten strach, prežívaš niečo pekné, priam zázračné, bojíš sa konca tej rozprávkovej cesty...návratu do reality?" dvojča moje poznám
2
mas pravdu 3t.m. ... aj ja daco take veeelmi casto prezivam a nechcem aby sa skoncilo...
Napíš svoj komentár