Z dôvodu, že som zidealizovala realitu, ja hlupaňa, kedy to už pochopím?!...
Vždy až vtedy, ked´ padám a snažím sa uchytiť...
Moje pejoratíva nepočuje nik, sú v mojej mysli, moju bolesť necíti nik...len ja...hm...?
Zvláštne, určite to už niekto zažil a predsa nevieme pochopiť, predstaviť si to tak identický, tak reálne...ako to prežíva niekto a pritom to poznáme...
Chceme byť mravní, ľudskí, nežní, ochotní, láskaví, vzdelaní...nápomocní a plnohodnotní...hľadáme sa...
Hľadáme osobu,kôli ktorej to budeme ochotní urobiť, zmeniť sa, premýšľať a idealizovať si svoj svet, svoje miesto...tu na tejto planéte...kde inde aj?
Píšem veľa bodiek...páči sa mi to...ich zmysel, vážnosť a sila, ktorú skrývajú za svoj okrúhly tvar, svoju čiernotu..
Tak ako ja samu seba, svoju vieru, cítenie, zmýšľanie skrývam za tupý pohľad, hlúpy úsmev, namaľované mihalnice, ružový sveter, gestá...to všetko je ,všetko, no nič z môjho ja, to blúdi, hľadá, čaká na deň, ktorým to všetko začne...
Realizácia môjho sna, ktorý ,will come true, toto slovné spojenie sa mi páči, má v sebe vážnosť, zodpovednosť, ktorá nášmu konaniu chýba...a potom nastáva pád...alebo prebudenie, proste niečo, čo otrasie základom mojej podstaty, ktorá prechádza skúškou, môžem získať a tiež stratiť...stratiť tú podstatu, ktorá chýba niektorým jedincom...tá vlastnosť je mojou typickou a charakteristickou črtou, podľa ktorej má spozná iba soba, ktorej to dovolím achcem aby ju poznala...
No je to zároveň aj moja slabá stránka, ktorá mi otvorí studňu, umožní mi padnúť na samé dno, bude to taký malý výlet...Nemôžem stále len lietať...taký lacný stereotyp.
Mýlila som sa, kruh nemôže symbolizovať život, nie ...
ten má príliš veľa výnimiek, pravidiel, zákonov, ktorých porušenie je sankciované práve pádom...
Neriadila som sa zákonom,,Existuj v realite,rešpektuj ju a bud´ ako ostatní, nechci niečo viac, nebud´ náročná,,
Ták a teraz pykám za svoje hriechy, že som to chcela zmeniť...No tá vlastnosť mi ostala...viem, že ešte padnem, no nechcem byť takou lacnou herečkou v tomto živote, nemôžem sa ľutovať, protirečila by som si...
Teda ja môžem všetko... len potom ten pád...ale stojí to za zistenie, že dokážem lietať...aspoň v myšlienkách ,ktoré sú moje!empiricko-expresívne nihilistické s príchuťou reálnoideálného žitia...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
2
nie, to je príliš nebezpečné.. človek je potom obezný...a to vážne!škodí zdraviu
3
Dobra odpoved... Taka pod pas. Fakt som nečakal... Tušim mi došli slova...
Ale tvoj argument znie dosť logicky!
Ale tvoj argument znie dosť logicky!
4
to si piš... vážne, to nie je to naj riešenie, myšlienky, naše vnútro a život...nebezpečná kombinácia
5
Hej, nebezpečna. No občas treba adrenalin... Ak chyba, aj srdiecko z toho zblbne
6
hááá!nenapísal si mäkčeň na d...tam hore... no len prosím , nekontroluj ty mňa
7
ďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďď
ďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďď
ďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďď
Tu maš aj do zasoby! Keď sa ti minu, tak ti pošlem ďďďďďaľšie!
ďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďď
ďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďďď
Tu maš aj do zasoby! Keď sa ti minu, tak ti pošlem ďďďďďaľšie!
8
ííííííííííí...bojím, bojím...Slnko zašlo, pričšli mračná toto bude bitka ťažká...
9
A bojovali hlava-nehlava celé týždne,
až kým sa zo sna nezačuli, hej? ta spíš, ne?
až kým sa zo sna nezačuli, hej? ta spíš, ne?
Napíš svoj komentár
Mám chuť na myšlienky!