neublížim..len tíško dýcham vzduch, ktorý dýchaš aj ty...
Dýchame ho spolu..a nevieme, kedy to skončí...
Kedy to začalo?
To je jedno..podstata sa neskrýva v čase..skrýva sa v naších hlavách
škoda len, že ju nechceme odhaliť..
Chodíme jaskyňou..chytáme kvaple...a dúfame, že narazíme jeden do druhého..
..je tam zima, tma..a my vieme svoje..
ale nemáme istotu...kopa kameňov na studenej zemi..kríži cesty či cestu?...
Vlastne ja nekričím..myslím si, že kričím, no som ticho..
pozerám do zeme...
Prečo nevnímam realitu?..ale sen, v ktorom sa usmievam a kričíím...
A premýšľam, prečo nepočuť aj tvoj výkrik?...
neoprávnene...
Keby som aspoň videla tvoje pery..že sa hýbu..a nemusel by si ani kričať..
..len by sme sa usmievali..
,,Au,,... opäť som si narazila nohu o stalagnát..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
pussycat33
13. 6.júna 2007 20:23
Veľmi pekne napísané
Napíš svoj komentár