ruky bolia od odkrývani cesty..
mračná sú ťažké, plné preplakaných dní...
vďaka ním však vidím svetlo na ceste, ktorou idem..
zoskupenie slaného s mastným, suchého s ligotavým...
A hneď je všetko ľahšie..
Na otázku, čom mám nové, môžem smelo odpovedať, že nič..
a vlastne..odpoviem takto: rospoznávam podstatu, ktorá sa skryla za povrchnosť, lenivosť a neviem čo ešte také ,ech, ľudské...
Zavrieť očká, skackať na dramík, usmievať sa...
Krútiť hlavou do rytmu chvíľ, na ktoré neazbudnem!
Fúú...a zas..raz.. ..sladké ideálne chvíle, nemý úžas...
Letmo padám, zachytím sa na malú chvíľku pohľadu, ktorý pichal..
-otázkou, aké to bude..čo ak to raz skončí..?
a padám ďalej...do novej etapy rýchlostného pádu zvaného ,Źivot,
fúkam dym z fajky..nad hlavu..a pozorne sa dívam na slony...
každý je rovnaký a každý z nich má svoje miesto..
čo krajšie môže viac byť, ako byť šialencom medzi šialencami..?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
inak velmi pekne napisane