Nachádzať uzol každým dňom..
Nechcieť ho rozpliecť, síce potreba tam je...
Spájať veci nezlúčiteľné do jedného celku..
Zahrabať klúč od tmy do večného smiechu..
Strácať zábrany spolu s vlasami...
Nemať ani jeden šedivý, ktorý by pripomenul nevyhnutnosť zmeny...
Plávať šírim oceánom nezaschnutých otázok...
Loviť nádej v hlbinách túžob..
Nenachádzať smútok..len jeden motúzok,
ktorým ukončím začiatok pozorovania..
Stiahnem plachty a nechám sa unášať...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zabeus
21. 10.októbra 2006 07:29
Moc pekne , je z toho co-to citit :o)
2
Uzasne.....co je vacsie?nekonecno predstavy ci predstva nekonecna?....
Napíš svoj komentár