keď však nastúpi tá druhá tzv. emotívna,
zrazu nás to začne akosi brzdiť.
Človek pridá plyn, no zároveň brzdí -
tak nejako sa človek cíti, keď koná proti sebe,
zapiera svoje JA, lásku, ktorú potrebuje a ktorú má.
Pusti pedále, zaraď rýchlosť a nezastavuj sa...
Zelený škriatok Nádeje retardéry na Tvojej ceste odstránil,
už sa nemusíš báť, zbytočne zastavovať.
Zastavovať seba pred vlastným šťastím, ktoré Ti prináleží a leží v Tebe.
Skloň hlavu, pokloň sa Slnku, pohlaď Matku Zem a v tichosti povedz len:
"Ďakujem".
Bež, tá cesta patrí tebe, Ty si Tvojou cestou, Tvoj život je Príbehom písaným srdcom a hviezdnou oblohou.
Ty si šťastie, ktoré je dynamické, nebude na tejto Zemi večne, si šťastím pre druhých a ani o tom nevieš, si presne ako Mesiac, ktorý teší mnohé oči, no on to netuší.
Ty človek, nastav uši a počúvaj svoj vnútorný hlas, ktorý Ti šepoce stále a zas,
až kým sa nevydáš tým správnym smerom, ktorý je určený len a len Tebe a pre Teba.
Ži svoj /tvoj/ sen...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 11.novembra 2017 16:39
Ďakujem za krásne slová!
Napíš svoj komentár