Prečo je to tak?Má zmysel tá posadnutosť vždy sa na niekoho podobať?Snaha dosiahnuť niečo len preto,lebo to dosiahol iný?Veď predsa sme to my!Každý sme iní,tak sa to nesnažme skryť.Byť zdanlivo dokonalí roboti bez najmenšej chyby.Stále chceme,aby ľudia okolo nás videli akí sme skvelí,úžasní.Neusínalo by sa nám snáď lepšie s pocitom,že sme urobili maličkosť,ktorá zahriala srdce?Nepozeralo by sa nám lepšie do zrkadla,keby sme boli hrdí na svoj krivý nos,plné líčka a žlté zuby?Je smutné,že dnes je veľmi málo ľudí,ktorých nezaujíma „dokonalosť“televíznych hviezd.A ešte menej takých,ktorí sa zaujímajú o ich reálny život mimo natáčacích štúdií a fotoaparátov.Väčšina celebrít sú totiž bezcitné,pochodujúce naprogramované postavičky bez pochopenia,rodinnej pohody,lásky.
Ľudia sa príliš snažia stále niečo zdokonaľovať.Sú posadnutí materializmom a skutočné hodnoty si v mnohých prípadoch uvedomia až vtedy,keď už je príliš neskoro.
Zastavme sa preto teraz,kým ešte nie je neskoro,pozrime sa do zrkadla a položme si otázku,či je skutočne pekným človekom ten,čo má milóny na bankovom konte ,vyleštené topánky ,dokonalý účes a veľký dom,alebo ten,čo má veľký nos,strojček na zuboch a lásku v srdci.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
joshhua
21. 1.januára 2009 20:15
presne... suhlasim uplne o com to ten zivot je weru
Napíš svoj komentár