Hodvábne šaty nosí, Dnes ruže do vlasov si vkladá, Cíti vôňu trávy,ktorú kráľ kosí, Bezváhová,krásne mladá. Prechádza po oblakoch bosými nohami, Spieva si melódiu beztiaže, Praská jej život pod nohami, Dnes ju však smútok neviaže. Vie a mlčí, Všetko je tichom povedané, Fantazíruje,tuší, Spoznáva nepoznané. V radostnej ilúzií svoj sen žije, Len na okamih,krátku chvíľu, Pre maličkosť jej srdce bije. Ľahostajná,nie je prístupná omylu. Cit ju vznáša do výšin, Cíti lahodnosť slova tichého, K dokonalosti sa blíži, Niet zla žiadneho. Láskou horí, Vo chvíli sa anjelsky stráca, Ani bolesť zvnútra nebolí, Tieň slnko vyjsť neodrádza. Šťastná , tá chvíľa je zázračná, Nádherného chvenia pocit, Chce , nech je nekonečná, Z tohto tela nechce odísť. Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj