Všetko naokolo je čistobiele, Vidno v snehu ľudské stopy, Slnko v diaľke drieme, Chlad v ľuďoch pomaly sa topí. Zvončeky štastia ticho zvonia, Pohládzajú jemnosťou chvejúce sa stromy, Medovníkové cesto z diaľky vonia, Všade stromčekmi rozžiarené domy. Pokojná atmosféra vládne, Smútok v diaľke iba postáva I ľadové srdce horiacim sa stane, Každý lásku rozdáva. Vidím to všade vôkol seba A zavše slzu vyroním, Byť s celou rodinou už sa nedá, O jediný darček len stojím. Prehliadam si spomienky, Tie chvíle boli prekrásne, Život si však kladie podmienky, Večnosť patrí do básne. Vždy som chcela bábiku či čipkové šaty, Dnes neželám si nič iné, Lež nech kus zo mňa sa vráti, Chcem malé kúzlo,nevinné. Túžim pod stromčekom nájsť si človeka, S úsmevom najkrajším na planéte, Navždy platí pravda odveká: Rodina je poklad,najväčší na svete. Odmietam všetky drahé dary, Darmo sa snažia obchodníci, Nahradí mobil chýbajúcu osobu vari? Nie,tá ostáva len v mojom srdci. Vidím to všade vôkol seba A zavše slzu vyroním, Byť s celou rodinou už sa nedá, O jediný darček len stojím.... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj