Mám tu vlastne byt?
Mam na zemi miesto zabierat?
Medzi ludmi len skvrna mala,
Tohoto zistenia vzdy som sa bala.
Byt ako drahokam vzacny:
Drahy,i tak nic neznamena,
Pocit dolezitosti je hodnota nevvycislitelna.
Mam tu byt?ak ano ,tak naco?
Som tvor ludsky a viac co?!
Maly mravec v mravenisku,
Tak sa citim na tomto javisku.
Zijem,no dusa uz nekvitne,
Na prazdnotu tazko sa navykne.
Dokazat zit,ak niet pre koho,
Si tu, a co z toho?
Prazdnota suzuje telo bezbranne,
Niekedy chcelo zit,teraz NIE!
Klesam dolu a seba opustam,
Prazdnote na zemi navzdy zamawam.
Krv niekedy vykupit dokaze,
Ked bezbranny clowek uz nic nezmoze.
Zatvori brany a kluc odhodi,
Nie viac ako zivot to zaboli.
Som maly princ a had je ona,
Stlacam gombik,pada opona.
Konci sa predstavenie zvane zivot,
Nebojim sa,zabolestou nebyva cliwo.
Anjelske kridla hore ma vznesu,
Vsetci vraveli navzdy sme tu,ale teraz kde su?
Prisli neskoro,kriesia moje telo bezhybne,
Chcete ma vratit spat,no ja NIE!
Ublizili ste jemnej dusi,
Ako velmi to bolelo,nikto z vas netusi.
JA SA UZ NEVRATIM,NEPRIDEM SEM,
TO CO SOM SPRAVILA VSAK NELUTUJEM!

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár