Keď prechádzam ulicou,všímam si,ako príroda vôkol mňa hrá všetkými farbami sveta.Vtáky krásne čvirikajú,teplý vietor pohládza kvety pýšiace sa svojím vznešeným tancom.Tak,dosť bolo melanchólie na úvod.
Sčasti je to však pravdou.Avšak s rozdielom,že všetkými farbami žiarim akurát ja,pretože som si opäť raz obliekol to,načo mi po prebudení padol zrak.Nepočujem štebot vtákov,pretože mi v ušiach znie moja neľúbozvučná hudba,ktorá rozhorčí každú staršiu pani prechádzajúcu okolo mňa.strašné,aká je tá dnešná mládež netolerantná!Odporný,zákerný vietor mi už zase pokazil účes,kvôli ktorému som vstával o hodinu skôr,trápil sa pred zrkadlom a minul som na neho dva laky na vlasy.
Nemajte však obavy.Všímam si aj iné veci,ako napríklad ďalšiu rozostavanú budovu školy vznikajúcu len pre náš rozvoj.Veď sme predsa nádej ľudstva,tak prečo nás nepodporiť.Každý deň ma očaria stále nové veci.Som priam nadšený svojím novým obohatením.Najviac sa teším,keď pri plechovičke od coca-coly ,ktorú som včera odhodil na zem.nájdem inú.Určite ju tam hodilavysoká,štíhla,krásna a samozrejme úprimná blondínka a nie bezdomovec,čo vyhadzuje z odpadkového koša všetky potrebné veci,ktoré sa isto raz zídu.Robím krok za krokom,mimochodom,vždy ma to vyčerpá až tak,že vyhladnem,preto opäť raz podporím zdravú výživu a zájdem si do samoobsluhy po zdraviu prospešné jedlo.Tak,konečne sa mám na čo dívať.Musím predsa dávať pozor,či sa mi v jedle,na ktoré som obetoval posledné peniaze,a preto musím ísť domov pesši,náhodou neobjaví nejaký maličký,milý obyvateť živočíšnej ríše.A najdôležitejšie na koniec.Pozerám si pod nohy,pretože dnešné ulice sú tak krásne upravené,že by bola škoda sa nepozrieť.
To je všetko.Rozhodol som sa totiž,že si opäť idem vychutnať krásu našich ulíc.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.