a myslíš,že tu už nikoho niet,
ak život ti facky rozdáva
a šťastie už len z diaľky zamáva.
Ak cítiš sa sama,
sťa bezradná dáma,
vovnútri smútok a žiaľ,
kam vietor dobrých ľudí zavial?!
Tisíce otázok víria ti hlavou,
či práve táto chvíľa je tou pravou.
Ak milióny výčitiek v sebe nosíš,
pýtaš sa prečo masku už nezložíš.
Vo chvíli,keď stojíš na dne priepasti,
spamätaj sa a dolu nespadni!
Vedz vtedy,že je pár ľudí,
čo kvôli tebe sa ráno zobudí,
Pamätaj,že kamaráti sú tu dievča na to,
Aby tvoj krátky život stál za to!
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
fragile.
30. 3.marca 2008 03:51
Pekne
2
Napriek tomu odstrašujúcemu nadpisu je tá báseň celkom pekná a obashovo zaujímavá.
Napíš svoj komentár